Rutger Bregman Poradie kníh

Univerzálny základný príjem, pätnásťhodinový pracovný týždeň a otvorené hranice – to všetko znie ako utópia. Holandský historik Rutger Bregman, jeden z najvýznamnejších mladých európskych mysliteľov, ukazuje, ako môžeme budovať ideálny svet. V práci, ktorú často neznášame, trávime čas a nakupujeme veci, ktoré nepotrebujeme. Bregman pripomína, že to tak nemusí byť, a na niektorých miestach to už nie je. Jeho príspevok o univerzálnom základnom príjme na konferencii TED v roku 2014 sa spočiatku zdalo radikálne, ale po dosiahnutí štvrť milióna pozretí začali vedúci ekonómovia a vládni predstavitelia túto tému vážne uvažovať. Bregmanova kniha inšpiruje a znepokojuje, ukazuje, že nové utopické myšlienky, ako skoncovanie s chudobou, sa môžu uskutočniť ešte počas nášho života. Ak budeme nerealistickí, môžeme premeniť nemožné na nevyhnutné. Kniha prekvapuje a spochybňuje presvedčenia o tom, čo je možné. Od kanadského mesta, ktoré skoncovalo s chudobou, po Richarda Nixona, ktorý takmer zaviedol základný príjem pre milióny Američanov, Bregman vás vezme na zaujímavý výlet do dejín a hlása myšlienky, pre ktoré nadišiel ten správny čas.

Viacerých mysliteľov a spisovateľov spájal tichý predpoklad, že ľudia sú zlí. Je to presvedčenie, ktoré inšpiruje novinové titulky a usmerňuje zákony, ktoré utvárajú naše životy. Toto presvedčenie je hlboko zakorenené v západnom myslení od Machiavelliho po Hobbesa, od Freuda po Pinkera. Ľudia sú vraj vo svojej prirodzenosti sebeckí a poháňa ich v prvom rade vlastný záujem. Medzinárodný bestseller Rutgera Bregmana Ľudskosť: Optimistická história človeka ponúka nový pohľad na uplynulých 200 000 rokov ľudských dejín a snaží sa dokázať, že sme od prírody prívetiví, že sme zameraní viac na spoluprácu ako na konkurenciu a že sme náchylní si navzájom skôr dôverovať než neveriť. Keď si o ľuďoch myslíme to najhoršie, to najhoršie sa v našej politike a ekonomike napokon aj prejaví. Ak však uveríme, že v ľuďoch sú prívetivosť a altruizmus hlboko zakorenené, položíme tým základy pre ozajstné zmeny v spoločnosti. Autor si kladie otázky: V čom sa mýlia apokalyptické filmy, keď zobrazujú prírodné pohromy alebo vojnu? Ako sa v skutočnosti správajú ľudia pri bombardovaní? Čo naozaj zažili deti, ktoré stroskotali na pustom ostrove, a prečo to bolo také odlišné od knižného príbehu Pán múch? Ako došlo k zásadným pozitívnym prerodom spoločností, napríklad k ukončeniu apartheidu?