Aurel Hrabušický Poradie kníh

Hoci meno Karola Ondreičku staršieho rezonuje v povedomí kultúrnej verejnosti, s výnimkou výtvarného diela sa veľa dokladov o účinkovaní tohto umelca nezachovalo. Ondreičkovou tvorbou sa síce zaoberá každá štúdia alebo publikácia z dejín moderného umenia na Slovensku, ale vždy je to len niekoľko málo tých istých diel z jedného obdobia tvorby. Kurátori Aurel Hrabušický a Silvia Ilečková sa rozhodli predstaviť život a dielo maliara a grafika Karola Ondreičku podrobnejšie a odhaliť tak polohy, v akých tohto predstaviteľa slovenskej moderny nepoznáme.

Piata publikácia Aurela Hrabušického a Filipa Vanča z edície Osobnosti slovenskej fotografie predstavujte Antona Šmotláka (1920 - 1979). Ako profesionál sa špecializoval na divadelnú fotografiu, ale od samého začiatku sa venoval aj živej fotografii. Patril k prvým slovenským fotografom, ktorí sa v rámci živej či priamej fotografie postarali o uvoľnenie z dogiem socialistického realizmu. Spontánne a bez predsudkov zaznamenával okamihy z bežného života v Bratislave, ale aj inde na Slovensku. Do fotografie vniesol hybný moment, akceleráciu diania, razanciu v záberoch, akýsi fotografický „drajv“. V druhej polovici 50. a začiatkom 60. rokov obsiahol taký široký register tém a spracoval ich s takým porozumením ako máloktorý iný slovenský fotograf. Možno sa mu to podarilo aj preto, lebo bol „dobrotivým paparazzom“ – ako ho nazval Július Satinský, keď komentoval jeho predčasnú smrť.

Monografická publikácia Stano Filko 1 predstavuje verejnosti tvorbu výnimočného slovenského neoavantgardného umelca Stana Filka (1937 - 2015) s ťažiskom v 60. a 70. rokoch 20. storočia. Koncepcia knihy rešpektuje charakter Filkovho oeuvre. Diela zo sledovaného časového obdobia sú zasadené do väčšieho obrazu jeho celoživotného umeleckého programu vzhľadom na autorskú prax Stana Filka, ktorý svoje diela spätne prepracúval, usporadúval, premenúval a predatovával podľa svojho psychofil(k)ozofického systému. Keďže ako umelecká osobnosť bol Filko výrazne reflexívny autor, kniha obsahuje aj mimoriadne široký horizontálny kontext domáceho a medzinárodného diania. Editormi knihy sú Lucia Gregorová Stach a Aurel Hrabušický. Kapitoly ich dvoch štúdií sa medzi sebou striedajú podľa logiky obrazového materiálu. Vizuálne grafické riešenie ako podstatnú charakteristiku knihy navrhol a štruktúroval dizajnér Peter Liška vo zvolenej logike čítania, radenia a vrstvenia veľmi rozmanitého Filkovho životného diela. Publikácia obsahuje diela, ktoré pochádzajú z viacerých zdrojov domácich a medzinárodných, štátnych aj súkromných zbierok, ďalej obsahuje dokumentáciu z verejných aj zo súkromných archívov na Slovensku a v zahraničí, ako aj miscelanea zachovaných fragmentov Filkovho archívu. Samostatnou editorskou prácou bol výber z bohatej tvorby autora, vyhľadanie obrázkov, ich popísanie a zoradenie.

Katalóg k výstave Sen × skutočnosť | Umenie & propaganda 1939 – 1945, ktorá mapuje premeny podôb a funkcií umenia, vizuálnej kultúry a propagandy v rokoch existencie slovenského štátu (1939 – 1945). Ukazuje paradoxy fungovania výtvarného umenia v doteraz viac či menej tabuizovaných kontextoch, ideologické a sociokultúrne väzby, závislosť i ne-závislosť umenia od vtedajšej spoločnosti. Predstavuje problematiku v celej žánrovej šírke, cez artefakty maliarstva, sochárstva, kresby i grafiky, fotografie a filmu, úžitkového umenia i dizajnu. Druhé doplněné vydání obsahující oproti 1. vydání podrobný seznam vystavených děl, fotodokumentaci z výstavy a přehled akcí, které se při její příležitosti uskutečnily. Jazyk: slovenský + anglické překlady textů k výstavě

Štvrtá publikácia Aurela Hrabušického a Filipa Vanču z edície Osobnosti slovenskej fotografie tentoraz predstavuje výber z tvorby Ivana Matejku (1942). Tento výrazný fotografický talent sa už v mladosti stal priekopníkom výtvarne orientovanej fotografie na Slovensku. Výtvarní (tzv. umeleckí) fotografi sa po rokoch diktátu socialistického realizmu usilovali oslobodiť fotografiu od verného reprodukovania skutočnosti s cieľom vytvoriť autonómne výtvarné dielo. Matejka patril medzi tých, ktorí v tomto smere zašli najďalej. Na rozdiel od svojich kolegov takmer nikdy nezasahoval do technologických procesov pri vzniku snímky, ale vystačil si so základnými funkciami fotoaparátu. Zanedbané kulisy reálneho socializmu sa v jeho podaní zmenili na detailne rozvrhnuté, rafinované estetické objekty. Máloktorý fotograf pritom vyťažil zo spustnutej reality a civilizačného odpadu toľko krásy.

Dejiny slovenskej fotografie sú plné nezbadaných, polozabudnutých či celkom zabudnutých osobností. Máloktorá však bola donedávna taká neznáma ako Ján Galanda. Tak ako väčšina novodobých slovenských fotografov ani Ján Galanda nebol profesionál, v občianskom živote pracoval ako bankový úradník. Fotografovaniu sa začal venovať až v prvej polovici tridsiatych rokov 20. storočia a podobne ako iní fotoamatéri dokumentoval predovšetkým svoje mimopracovné záujmy a aktivity, cestovanie, turistiku, šport. Na rozdiel od väčšiny snímok tohto druhu sa Galandove fotografie vyznačujú precízne vybudovanou náročnou, niekedy až rafinovanou kompozíciou. Počas svojich početných ciest do zahraničia vytvoril súbor fotografií zachytávajúcich spôsob života, ktorý bol na chudobnom Slovensku skôr výnimočný. Jeho zábery predstavujú akýsi slovenský variant glamour style a v našom prostredí sú celkom unikátne.