Jan Pešek Poradie kníh

Roky 1948-1989 sú hraničnými rokmi komunistickej éry. Celé toto sledované obdobie obsahovo pokrývajú štyri tematické bloky monografie. Mocenský monopol komunistickej strany - prvý blok je venovaný politickej formácií, ktorá sa po prevrate vo februári 1948 zmocnila štátu, ovládala spoločnosť a vnucovala jej vôľu. Pod kontrolou štátnej bezpečnosti - druhý blok sa sústreduje na fungovanie jedného z pilierov komunistického režimu - Štátnej bezpečnosti, ktorá fungovala predovšetkým ako politická polícia. Komunistická moc a cirkvi - tretí blok je venovaný vzťahom, ktoré určovali postup komunistického režimu voči jednotlivým cirkvám. Najbrutálnejšie obdobie komunistického režimu (1948 - 1953) - štvrtý blok charakterizuje typické formy a prejavy perzekúcií, pomocou ktorých komunistická strana a ňou ovládané mocenské orgány udržovali spoločnosť v atmosfére strachu, obáv a existenčnej neistoty. Monografiu tvoria štúdie, napísané približne v posledných pätnástich rokoch. Boli publikované v rôznych vedeckých časopisoch, kolektívnych monografiách a zborníkoch, iba štvrtý blok tvorí podstatnú časť autorovej monografie Odvrátená tvár totality.

Tím autorov - historikov z Historického ústavu SAV v tomto diele "poskytuje hĺbkový a na odbornom štúdiu postavený pohľad na obdobia a udalosti, ktoré zásadným zpôsobom formovali súčasnú podobu slovenskej spoločnosti". Kniha je chronologicky členená do častí:1948-1978, 1918-1945, 1945-1992

I. Na ceste k moci /1945-1948/, pri moci - od prevratu k pokusu o reformu /1948-1968/. Kniha sa venuje dejinám tejto strany v období od roku 1945, teda od čias urputného zápasu o politickú moc na Slovensku, cez február 1948 a uzurpáciu moci, až po august 1968, keď bola komunistická strana pri moci a pokúšala sa aj o svoju reformu a reformu spoločnosti.

Publikácia sa zameriava na problematiku konštituovania a činnosti slovenského povojnového exilu spätého so Slovenskou republikou z rokov 1939 – 1945 a vplyvu jej režimu v širších súvislostiach vnútropolitického a medzinárodnopolitického vývoja v nasledujúcom období od roku 1945 do konca 60. rokov minulého storočia. Autori analyzujú nástup a aktivity mladoľudáckej generácie po vypuknutí Povstania, venujú sa protipovstaleckým a protičeskoslovenským aktivitám v záverečnej etape krízy režimu, taktiež prechodu do politického exilu v závere druhej svetovej vojny i po jej skončení. Publikácia ponúka aj menej známe fakty o činnosti exilových centrál, o vysielači Barcelona, o spolupráci bývalých mladoľudákov so spravodajskými orgánmi západných mocností na okupovanom rakúskom území, ale aj o aktivitách československého delegáta v londýnskej komisii Spojených národov pre vojnové zločiny, o činnosti domáceho ilegálneho hnutia i o ďalších otázkach. Kniha je určená nielen historikom, ale aj širšej čitateľskej verejnosti.

Publikácia obsahovo i metodikou spracovania (kombináciou chronologického a problémového prístupu) nadväzuje na prácu oboch autorov „Štátna moc a cirkvi na Slovensku 1948 – 1953“ (Bratislava, 1997). I. kapitola stručne zhrnuje jej obsah a vytvára určitý vstup na skúmanie novej etapy vývoja od roku 1953. V nej už vzťah štátu a cirkví nemal takú zjavne vyhrotenú podobu ako v predchádzajúcom období, keď štátna moc doslova lámala odpor cirkví, brániacich sa obmedzovaniu náboženskej slobody a zasahovaniu do ich vnútorných záležitostí. Cirkvi teraz boli „pod kuratelou moci“, ako to je obsiahnuté aj v názve práce.

Obsahom tejto publikácie sú štúdie, vytvorené na základe príspevkov prednesených na vedeckej konferencii "November 1989", ktorú usporiadala Nadácia Milana Šimečku v spolupráci s Historickým ústavom Slovenskej akadémie vied a Katedrou politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v novembri 1999 v Bratislave. Okrem toho v knihe nájdete aj niekoľko kratších úvah.

Publikácia nadväzuje na spoločné práce oboch autorov Štátna moc a cirkvi na Slovensku 1948 – 1953 a Pod kuratelou moci. Cirkvi na Slovensku v rokoch 1953 – 1970. Je založená na rozsiahlom archívnom výskume a predstavuje prvé ucelenejšie spracovanie skúmanej problematiky. Na začiatku normalizácie, najmä v roku 1970, štátna moc obnovovalaporiadok a zatláčala cirkvi viac menej do podmienok pred januárom 1968. Normalizačné zovretie trvalo dvadsať rokov, podstata politiky komunistického režimu voči cirkvám sa nezmenila až do jeho zrútenia koncom roka 1989. Veríme, že publikácia zaujme nielen historikov, ale aj širšiu verejnosť.