Karol Horák Poradie kníh

Karol Horák podobne ako Pavel Hrúz či Pavel Vilikovský svojou predchádzajúcou tvorbou narúšal dobové doktríny socialistického realizmu, lyrizoval a subjektivizoval aj sociálnu tému, neustále skúšal tvarové možnosti diela a demýtizoval viaceré historické osobnosti. Jeho texty však prostredníctvom jazykových hier a formálnych experimentov často skepticky a naliehavo vypovedajú o človeku i spoločnosti, teda nerezignujú na sémantiku diela a (tradičné) hodnoty. V súbore Sírny kotol sa vo zvýšenej miere – v porovnaní s predošlými prózami – vyskytujú animálne motívy: žaba, havrany, sršne, labuť či pes. V navonok triviálnej každodennosti, pri kŕmení mačiek, chytaní fakultnej muchy či prepisovaní vedeckých textov, riešia Horákove postavy existenciálne problémy – samoty, prázdnoty, života a smrti. Horák dramatik sa v nich prejavuje prostredníctvom pozvoľnej gradácie konfliktu, ktorý neraz vyúsťuje do osobnej i kolektívnej katastrofy. Podobenstvo tvorí autor prostredníctvom zvieracieho sveta, ktorý je tomu nášmu, ľudskému, podobný aj vo svojej tragickosti. Napriek tomu nechýba v jeho tvorbe komika, predovšetkým jej ironický, groteskný či absurdný modus. Táto kniha dokumentuje nielen poetologický a slohovo-typologický vývin autora, ale tiež celej slovenskej literatúry od 70. rokov 20. storočia do nového milénia.

Horákova prvá prozaická práca, Medzivojnový muž, neprešla normalizačnou edičnou politikou a ostala v redakčnej manulatúre. Časť z nej sa však našla a má teraz vydavateľskú premiéru. Autor ju prepracoval do divadelnej podoby, ktorú inscenovalo martinské divadlo. Premenou na drámu sa stratil pôvodný jazyk, konštitutívny znak Horákovho prozaického umenia. S dvoma novelami Zánik dialektu a Kurz jazyka, ktoré vyšli pod spoločným názvom Súpis dravcov, a s ďalšou novelou Cukor mal väčšie šťastie. Tieto prózy sa sústreďujú na jazyk, ktorý posúva jednotlivé príbehy na poetickú či grotesknú rovinu. Smrť, prítomná v kontexte, dodáva životu hlbšiu dimenziu. Medzivojnový muž, dlhodobo v rukopise, sa tiež zameriava na originálny jazyk, pričom sila príbehu vyviera z napätia medzi zážitkom a neosobným štýlom. Hoci sa zotrela bezprostrednosť, posilnil sa racionálny a intelektuálny rozmer. Vznikol odstup, prekonávaný autorskou empatiou. Horákova poetickosť nemá prameň v emocionalite; je racionalista a konštruktér, ktorý sa vyhýba priamočiarosti a používa rafinovanú jazykovú okľuku, mieriac do stredu ľudskej existencie. Jeho prozaické aktivity predstavujú významný vklad, rozvíjajúci metodologické a ideové podnety zo 60. rokov.

Predkladaná publikácia predstavuje výber vychádzajúci nielen z bibliografie Karola Horáka ale aj z fondov niektorých divadelných vedcov zaoberajúcich sa osobnosťou i dielom spomínaného autora(Miron Pukan: Doslov ku Komorným hrám, Dagmar Inštitorisová: Čítanie v mysli dramatika - Karola Horáka). V súpise inscenácií alternatívneho divadla sú uvedené aj inscenácie, ktorých vznik inicioval spomínaný autor,respektíve ako umelecký vedúci prešovského súboru dramaturgicky ovplyvnil výber i realizáciu daných titulov. V rámci inscenácií Študentského divadla a tvorivých divadelných dielní sú spomenuté iba tie, v ktorých Karol Horák herecky účinkoval a ktoré autorsky, scenáristicky, dramaturgicky či režijne pred jednotlivými ročníkmi Akademického Prešova i počas nich realizoval alebo pedagogicky viedol.

Teatrologické štúdie Karola Horáka, reprezentatívneho predstaviteľa slovenskej alternatívnej divadelnej kultúry. Vo svojich štúdiách autor rozoberá základné teoretické otázky vymedzenia pojmov súvisiacich s alternatívnym divadlom, pričom následne analyzuje konkrétne vývinové premeny tohto fenoménu v kontexte slovenského amatérskeho divadla.

Šesť hier Karola Horáka je výberom z autorovej tvorby. Prvé dve z nich (Džura, Živý nábytok) súvisia s hnutím alternatívneho ("študentského") divadla na Slovensku v 70. rokoch. Druhú skupinu hier tvoria texty, ktoré sa realizovali v posledných rokoch.