Siniša Novac Poradie kníh

Chorvátske impresie a kompresie Sinišu Novaca sa touto knihou stávajú tetralógiou. Opäť ide o krátke či dlhšie, komickotragické, tragikomické, ale aj len komické poviedky, odohrávajúce sa zväčša pri mori či opodiaľ. Hrdinami poviedok sú manželia, partneri alebo len osamelí dovolenkoví, prípadne nedovolenkoví renegáti. V poviedkach sa stretneme s množstvom balkánsko- pitoreskných postavičiek vrátane Zlatej rybky, Panny Márie i samotneho Boha. Siniša tentoraz postavil na chorvátsku pláž svoju časozbernú kameru a púšťa nám jej zrýchlený záznam. Východy a západy slnka. Ľudia prichádzajú a odchádzajú. Rozkladajú si osušky a slnečníky, vstupujú do mora a vracajú sa na breh. Vyhasnuté manželské páry, plážové levy a levice, občas unavený Boh. Túžba, smútok, závisť, nostalgia. Všetka tá krása a túženie však trvá iba krátko. Ako pičkin dim.

Jestvujú veru filmy, ktoré človeka poznačia na celý život a takisto aj seriály. V Djordjeho prípade to boli hneď dva, Baywatch a Knight rider. Djordje bol totiž najväčším „obožavatelom“ (zbožnovateľom) Davida Hasselhoffa v Chorvátsku a zrejme aj na celom Balkáne. (Je však možné, že aj na svete a že miloval Davida Hasselhoffa dokonca viac ako David Hasselhoff sám seba!) Poviedkový román Djordje je príbehom amatérskeho plážového a dobrovoľníckeho bejvočera, ktorý hliadkuje na pláži v Mošćeničkej Drage v Chorvátsku a príbehmi ľudí tohto turistického mestečka.

„Turistický” poviedkový román Sinišu Novaca Gordan, s podtitulom Plážové poviedky, vznikol spojením jeho dvoch predchádzajúcich kníh s názvami Plážové poviedky a Gordan sa vracia. Tvoria ho krátke vtipné príbehy, ktoré sa odohrávajú na pláži jedného nemenovaného chorvátskeho turistického mestečka. Ich hlavným hrdinom je chorvátsky mladík Gordan, ktorý na pláži počas letnej sezóny predáva varenú kukuricu. Spolu s ním dotvára kolorit tejto pláže množstvo postáv a postavičiek. Okrem turistov sú to toaletár Željko, šišiar Dario, lehátkar Bojan, kapitán Zoran, majiteľka plážového bufetu Vesna a mnohí ďalší. Poviedky sú napísané v pôvodnom znení, čo znamená, že dialógy sú prevažne v chorvátčine, ale aj v iných európskych jazykoch.

Túto otázku si položíme vo svojom živote veľakrát, pretože málokedy sa všetko skončí tak, ako by sme si želali. Sú ľudia (šťastlivci), ktorí si ju nemusia klásť príliš často. Sú však aj ľudia (smoliari), ktorí si ju kladú takmer každý deň. A práve s týmito ľuďmi (čo si ju kladú takmer každý deň) sa môžete zoznámiť v tragikomických poviedkach Remi Kloosa, Pero Le Kveta a Sinišu Novaca. Ak patríte medzi ľudí, ktorí si túto otázku nekladú príliš často, zistíte, že pri čítaní tejto knihy sa to zmení, pretože takmer každá poviedka vás prinúti položiť si práve túto otázku.