Centrum opowieści stanowi niemożliwa miłość między księdzem a zakonnicą oraz konflikt życia religijnego z życiem świeckim. Krótko po II wojnie światowej, w małej parafii w Dalmacji, księża próbują przełamać monotonię małego miasteczka, a jeden z najmłodszych, Don Jere, wymyśla sposób na wzmocnienie wiary ludzi. Myśli, że dobrze byłoby zastąpić figurę Matki Boskiej prawdziwą zakonnicą, która miałaby udawać posąg i od czasu do czasu poruszać oczami, aby przekonać lokalnych mieszkańców o istnieniu Boga. Don Jere prosi przełożoną pobliskiego klasztoru o wysłanie mu zakonnicy, a oni wysyłają siostrę Magdalenę, byłą artystkę cyrkową (jej imię sceniczne to Glorija, prawdziwe imię to Jagoda), która po bliskim spotkaniu ze śmiercią postanowiła zwrócić się ku Bogu i zostać zakonnicą.
Ranko Marinković Poradie kníh (chronologicky)
Ranko Marinković bol chorvátsky prozaik a dramatik, ktorého dielo sa často zaoberá existenciálnymi otázkami a kritikou spoločenských noriem. Jeho romány a hry sú známe hlbokým psychologickým vhľadom a štylistickou vytriezvenosťou. Využíval iróniu a grotesku na zobrazenie rozporov ľudskej povahy a spoločnosti. Jeho tvorba predstavuje významný prínos k modernej chorvátskej literatúre.
Válka je v představách intelektuála ze Záhřebu jako oslepený lidožravý obr kyklop Polyfém z Odysseovy poutě; je těžké mu uniknout. Mladý hrdina autobiograficky laděného protiválečného románu, Melkior Tresič, spisovatel, introvertní, citlivý, apolitický intelektuál, se v politické situaci Jugoslávie roku 1940 cítí jako zajatec slepého Polyféma. Prožívá pocity existenciální úzkosti, samoty a neschopnosti vytvořit smysluplný vztah s kýmkoli a především žije v neustálém strachu před povolávacím rozkazem. Snaží se mu vyhnout, záměrně hladoví, ale přitom se bojí, že se prozradí. Nakonec je pro svůj zdravotní stav přece jen z vojenské povinnosti "vyreklamován". Nic ale nemůže dopadnout dobře, protože válka se nezadržitelně blíží... Tuto dějovou kostru obaluje hluboká analýza strachu: běžné životní situace vedou hrdinu k až paranoidním stavům a stihomamu mučivé nejistoty a především k touze být neviditelný, nenápadný, neulovitelný. Volba mezi tímto strachem a odvahou hrdinu nakonec definitivně zradí.
Román, v ktorom netradičnou formou podáva autor výpoveď o hlbokých etických princípoch a morálnych problémoch v rovine jednotlivca i v rovine celospoločenskej. V priebehu jednej letnej noci na morskom pobreží vyrozpráva anonymný rozprávač, povolaním sudca, dvom spoločníkom celý svoj život.
Sbírka novel charvátského spisovatele (dramatika, esejisty, zejména však prozaika-novelisty), považovaná jugoslávskou kritikou a nejširšími vrstvami čtenářů za nejlepší poválečný soubor novelistický. Groteskní, tragikomické amnohdy až černě humorné příběhy ze života nejrozmanitějších lidí a lidiček, v nichž se obdiv k těm nejprostším věcem života střídá s poetickými baladickými meditacemi a břitkými odsudky lidské morální bídy.
