Pavol Štefánik Knihy

K nedávnym 85. narodeninám vyšla autorovi ďalšia knižka, v ktorej siahol opäť za príbehmi zo sveta zvieracej ríše, aby nimi mladého čitateľa pobavil a aj poučil. Didaktický moment je v tvorbe tohto autora neprestajne prítomný, v neskoršom období ho však podáva nenásilne, prepája ho s hrou, vpletá do zaujímavého príbehu. Zvieratká v Štefánikových rozprávkach sú vždy aj nositeľmi ľudských vlastností, takže cez ich príbehy dáva autor nazrieť aj do sveta ľudí. Hlavným protagonistom rozprávok, pravdaže, okrem zvieratiek, je chlapec Maťko, ktorý občas zavíta na dedinu k babke a dedkovi a tam prežíva rôzne príhody.

Milé básne pre deti. Jedna z nich je aj Obloha je modrý zvon: Obloha je modrý zvon,vyvoláva deti von-na slniečko poza ploty, kde jar čarí svoje nôty a každý deň zaránky počuť v zvone škovránky. Mačka mraučí z pôjda, že ten zvon sa hojdá, psíča šteká riadne, že zvon na zem spadne. Deti sa však hrajú v ňom a on zvoní bim,bam.

Ako nešlo vajce na vandrovku, Prečo hrnček var nevaril, Ako zajko Smelko premohol draka, Lietajúca babka ... Niekoľko názvov z hŕby rozprávok, ktoré sa ukryli v tejto knižke. Zdajú sa vám ich názvy trochu popletené? Veru sú, ale to len preto, že spisovateľ Pavol Štefánik je veľký figliar a výmyselník - naozajstný rozprávkový deduško, ktorý má rád rozprávky, ale najmä deti. A tie vždy mali a majú najradšej príbehy veselé, smiešne, trochu popletené, trochu strašidelné a trochu aj poučné. Také, čo prežívajú nielen rozprávkové bytôstky, ale aj deti, mamy, otcovia, babky aj deduškovia. Preto je pri rozprávkach všetkým tak dobre - aj pri rozprávkach Pavla Štefánika a vtipných obrázkoch tety ilustrátorky Jitky Součkovej.

Zbierka slovenských riekaniek s ilustráciami Alexandry Cíchovej.

Prvá básnička je podľa názvu knihy Čarovný mlyn a tu je z nej ukážka: Nemal som kľudnej noci ani dňa, nuž som sa zjednal k vetru za učňa. V hlave mi hučí ako vo mlyne, melieme s vetrom na chlieb v komíne. Keď komín zavše prudšie zadymí, do vetra pridám zrnká na rýmy. A za zrnkami slová doverša, z akých je múka básne najbelšia.