Adam Phillips Poradie kníh

Ako sa z Freuda stal FREUD je príbeh mladého Sigmunda a jeho životného osudu, ktorý ho priviedol k titulu otec psychoanalýzy. Adam Phillips, popredný odborník venujúci sa Freudovmu životu, sa zameral na doteraz nezdokumentovaný život mladého chlapca vyrastajúceho v moravskom mestečku Příbor až po kariéru úspešného akademika a lekára. Freud bol najstarším, a protežovaným, synom židovských prisťahovalcov z východnej Európy. Phillips naznačuje, že psychoanalýza, ktorú Freud vymyslel, je odrazom psychológie imigranta. Psychoanalýza bola Freudov spôsob, ako sa vyrovnával s osudom Židov v Európe na konci 19. a začiatku 20. storočia. Bolo to obdobie paradoxov na jednej strane nebývalej slobody, na druhej rýchlo rastúceho útlaku.

Súčasná kontroverzia týkajúca sa hodnôt rodiny je v skutočnosti diskusiou o monogamii. O tom, čo dvoch ľudí drží spolu a prečo by mali spolu zostať. Adam Phillips sa v knihe 121 aforizmov pýta, prečo veríme v monogamiu a prečo sa nám o nej tak ťažko premýšľa. Každý vie, že väčšina ľudí bez ohľadu na to, ako svojho partnera či partnerku miluje, je schopná ľúbiť a túžiť po viacerých iných ľuďoch zároveň. Možnože je to upokojujúce zistenie, ale v skutočnosti je veľmi náročné – a často kruté – predpokladať, že jediný človek nám môže poskytnúť všetko, čo chceme. Monogamia sa pokladá za samozrejmosť, za základ rodiny a rodinných hodnôt, a tak ako v prípade všetkého, čo pôsobí zásadne, sme obozretní pri jej kritizovaní. Ale ako naznačuje Adam Phillips, určite stojí za zamyslenie, prečo má verná dvojica také významné miesto v našej predstavivosti a ako sa z nej stal taký ideál. „Každé manželstvo je schôdzka naslepo, na ktorej premýšľate, aké máte alternatívy k schôdzke naslepo.“

Všetci žijeme dva paralelné životy: jeden, ktorý každodenne prežívame a druhý, o ktorom si myslíme, že by sme ho mali alebo mohli žiť. Nech sa akokoľvek snažíme žiť v prítomnosti, nežitému životu sa nedokážeme vyhnúť, ťahá sa za nami ako tieň. A tento tieň sa môže stať príbehom nášho života: žalospevom za nesplnenými potrebami a obetovanými túžbami. Začne nás prenasledovať mýtus o vlastnom potenciáli, o tom, čo v sebe máme, čo by sme mohli byť a robiť. A z toho môžeme byť veľmi nešťastní. Čo sa stane, ak neúspech prestane existovať? Psychoanalytik a esejista Adam Phillips píše, že ak prijmeme frustráciu, ako cestu, ktorá nás privedie k tomu, že zistíme, čo naozaj chceme, uspokojenie príde samé. Ak túžime po živote bez frustrácií, túžime po živote bez možnosti zistiť, po čom túžime a bez možnosti svoje túžby splniť. Naše chyby sú našimi schopnosťami, život sa nedá naplánovať, pretože skúsenosti sa skrátka plánovať nedajú. V kultúre posadnutej spotrebou rýchlych uspokojení nemáme čas na to, aby sme sa zamysleli nad tým, čo vlastne chceme. Všadeprítomná túžba po poznaní nám bráni vnímať svet taký, aký je. A čo by sa stalo, keby sme niečo nepochopili? Niečo nevedeli? Adam Phillips na príkladoch tragických hrdinov, akými sú Othello, Macbeth či Lear ilustruje, že nielenže by sa nič nestalo, ale dokonca by sme sa zbavili úzkosti.