Oleksandr Myched Knihy

Keď sa každodenný život stane stavom núdze, aké slová z včerajška môžu stačiť? Tridsaťtriročný spisovateľ žije v tichom európskom predmestí so svojou manželkou a psom. Jeho rodičia si kúpili byt v blízkosti. Počas víkendov chodia na brunch, varia a stretávajú sa s priateľmi. Život je dobrý; je normálny. Potom prichádzajú útočníci. Jazyk vojny je o tom, čo sa stane, keď sa váš svet zmení cez noc. Keď sa zobudíte na zvuk helikoptér a zápach pušného prachu. Keď je váš dom zasiahnuť granátmi alebo do neho vniknú ozbrojenci a vy strávite ďalšiu noc v pivnici premenenej na bombový kryt. Keď si, aj keď ste nikdy predtým nedržali zbraň, uvedomíte, že jedinou voľbou je brániť sa. Je to o veciach, ktoré sa nikdy nedajú zabudnúť alebo odpustiť. Kniha spája živé každodenné kroniky Oleksandra Mycheda o invázii na Ukrajinu s hlasmi jeho rodiny, priateľov v exile, tých, ktorí bojovali a boli svedkami nepredstaviteľných hrôz. Je to záznam a vyrovnanie sa s realitou. Znepokojujúca a nadčasová, pýta sa, ako je možné nájsť slová na opísanie novej reality; ako môžete stále chápať svet, keď jediným jazykom, ktorý môžete hovoriť, je jazyk vojny.

Čierne ruky, čierne tváre – len oči z nich žiaria nabielo. A ešte zuby, ak sa práve usmievajú. Tak vyzerajú doneckí baníci, keď vyjdú na svetlo a zažmúria do slnka. Kniha rozpráva o Donbase pred vojnou. Oleksandr Myched nás zoberie do čierneho srdca Ukrajiny, do miest ako Bachmut, Pokrovsk, Konsťantynivka, Severodoneck a Lysyčansk, ktoré boli centrami ukrajinského a predtým sovietskeho baníctva a súčasťou fascinujúceho vesmíru Donbas. Myched prichádza na východ v roku 2016, keď už prebieha vojna a východná Ukrajina hľadá svoju identitu. Mestá dostávajú nové mená a prichádza mladá generácia, zatiaľ čo o blížiacej sa invázii nikto netuší. V knihe skúma mytológiu baníckych miest, kľúčové postavy regiónu a stereotypy. Ukazuje, že kraj má v sebe viac než len čierny prach; je to hrdé, etnicky a kultúrne rôznorodé obyvateľstvo, ktoré sa cíti silne spojené s Ukrajinou a otvorené voči Západu. Myched sa vracia do miest, ktoré spoznal pri projektoch oživujúcich komunitu, dnes spojených s najtvrdšími bojmi. Rozpráva sa s obyvateľmi, baníkmi, umelcami a intelektuálmi, ktorí hovoria o svojich životoch v regióne, ktorý nie je veľmi známy ani v samotnej Ukrajine. Kniha je pôsobivou polyfóniou o minulosti a súčasnosti ukrajinského východu, zachytávajúc stratenej histórii a láske k vlasti.

Knihovna MAČ 02. Krátké a úderné prozaické útvary z pera autora, který předpověděl válku Ukrajiny s Ruskem. Válka se protáhla a přešla do dalšího stadia. Začaly se odehrávat válečné události jiného charakteru — informačního. Kanály mezi sebou soutěžily ve vychytralosti režisérských objevů. Válku bylo možné prohrát, aniž by padl jediný výstřel. Všechny výstřely, všechna krev, kterou vysílali v televizi, to všechno byla kulisa, rekvizita, magie „nového televizního kina“, jak stačili PR agenti vymyšlený televizní svět nazvat. Rozpačití diváci přepínali z kanálu na kanál, aby, podle starého zvyku, z různých reportáží dali dohromady jednu myšlenku. Informační aritmetický průměr. Například když nepřátelští informátoři oznamovali, že se do zajetí dostalo sto vojáků, ale naši horko těžko prokázali číslo třicet, usměvavý divák si z toho udělal závěr, že skutečné číslo kolísá mezi padesáti a sedmdesáti. Všudypřítomní PR agenti tento efekt nazvali „vyjížďka taxíkem“: v případě, že by stanovil cenu taxikář, je od ní vždy třeba odečíst 10–15 jednotek, kdybyste cenu stanovili vy, taxikář by k ní automaticky a s naštváním přihodil ještě 35–40 jednotek.