Milan Hamada Poradie kníh

Predložená publikácia je venovaná významnej osobnosti slovenskej kultúry druhej polovice 20. storočia – profesorovi Milanovi Hamadovi, ktorý svojimi výskumnými a publikačnými aktivitami výrazne prispel k poznaniu dejín slovenskej kultúry a vzdelanosti. K prehĺbenejšiemu vedeckému záujmu o kultúrnu a politickú históriu priviedol M. Hamada aj mnohých svojich žiakov. Šesť z nich svojmu učiteľovi, mentorovi a kolegovi spláca podĺžnosť v podobe súboru vedeckých štúdií, ktoré vychádzajú z podnetov a inšpirácií vedeckého odkazu tejto vedeckej autority. (doc. PhDr. Erika Brtáňová, PhD.) Spájajúcim článkom jednotlivých štúdií a zároveň osobnosťou, ktorej je monografia venovaná – je popredný súčasný slovenský literárny historik, kritik a filozof profesor PhDr. Milan Hamada, DrSc., autor mnohých významných publikácií, vplyvy ktorých sú „viditeľné“ v pozadí predkladanej monografie. Autorský kolektív sa rozhodol vzdať poctu svojmu učiteľovi, kolegovi a nepochybne aj inšpirátorovi, nositeľovi Ceny Dominika Tatarku (1994), ktorého meno je zárukou kvalitnej vedeckej, pedagogickej i publikačnej práce, ako aj synonymom človeka s pevnými občianskymi postojmi a zásadami. (doc. Mgr. Erika Lalíková, PhD.)

"Vôbec neľutujem, že som sa venoval našej barokovej kultúre a literatúre, ako aj tým javom a zjavom, ktoré tvoria prechod od baroka k osvietenstvu (klasicizmu). Venujem sa však aj súčasnej literatúre. Za ťažisko svojej práce pokladám dejiny a súčasnosť našej národnej kultúry a literatúry. Povedzme teda, že sa dnes cítim historikom i kritikom v jednej osobe. Kritické myslenie uplatňujem pri štúdiu dejín a zmysel pre široký historický i kultúrny kontext zasa pri uvažovaní o súčasnosti," povedal o svojej práci literárny vedec prof. Milan Hamada

"Začínal som ako literárny historik, ale od začiatku šesťdesiatych rokov ma strhlo písanie o súčasnej literatúre, najmä o poézii. Po vojenskej okupácii Československa, proti ktorej som spolu s inými príslušníkmi slovenskej inteligencie verejne protestoval a v tomto proteste aj zotrval, stratil som podstatnú časť svojich ľudských práv, napríklad aj právo pokračovať vo svojej práci. Začal som sa teda venovať otázkam zrodu našej novodobej kultúry. Túto prácu som chápal aj ako formu protestu. Písal som si štúdie z dejín našej národnej kultúry bez autocenzúry, takže nemusím na nich nič meniť,"prof. Milan Hamada.

"Pre mňa od začiatku, keď som sa začal venovať literatúre, bola kritika jej integrálnou súčasťou, bola tiež tvorbou. Kým jedni chápali kritiku ako službu literárnemu textu, iní (medzi nimi najvýraznejšie ja) zdôrazňovali postulatívny charakter literárnej kritiky. Presadzoval som názor, že kritik má rovnako ako spisovateľ svoju víziu sveta, človeka a literatúry, s ktorou pristupuje k literárnemu dielu. Pritom som však zdôraznil, že to neznamená, že by ho to zbavilo povinnosti interpretovať ho skôr, než vysloví voči nemu svoju predstavu," povedal literárny vedec prof. Milan Hamada

„Od mladosti som pociťoval lásku k poézii a filozofii. Tento môj vzťah bol bytostný, ustavične som ho kultivoval, ale nikdy som nepocítil potrebu po profesionalizácii, po zdokonaľovaní áno. Za všetkým, čo som písal som stál celou svojou bytosťou. Hodnota toho, čo som vyslovil, by sa nedala zmerať kritériami racionálnej evidencie. Vo svojej práci som bol sústredený nie na profesionálny výkon, ale na tvorbu osobnosti. Od samého začiatku som bol teda filozofickým personalistom, vychádzajúcim z presvedčenia, a nie naopak, pretože od vojny prestala byť spoločnosť pre človeka útočiskom“ píše v prvom zväzku zozbieraných úvah, statí a príhovor literárny vedec prof. Milan Hamada

Jubilejný zborník k 10. výročiu. Kapitoly: Dejiny a perspektívy Fakulty humanistiky, Vedecko-pedagogické a výskumné pracoviská fakulty, Problémy a perspektívy filozofických, humanitných a sociálnych vied, Plenárne prednášky, Prednášky v sekciách.

Kultúrnohistorická interdisciplinárna práca je syntetizujúcim dielom zachytávajúcim obdobie od 17. storočia až do prvej tretiny 19. storočia, keď sa konštituovali základy modernej slovenskej kultúry. Autor sa v tejto práci snaží podať celistvý, ideologicky nedeformovaný koncept kultúrnych dejín a myslenia,sledujúc zároveň dobové myšlienkové a náboženské prúdy. Hamada chápe kultúru ako "sústavu životných a duchovných hodnôt", pričom zdôrazňuje jej transcendentálny rozmer. Toto autorské gesto je prítomné v celej jeho literárnoteoretickej a kritickej činnosti.

Súbor štúdií, článkov a esejí časopisecky a knižne publikovaných v rozpätí 60. až 90. rokov XX. storočia. Autor sa v tejto práci prezentuje ako integrálny kritik povojnovej slovenskej literatúry s dôrazom na etický rozmer akejkoľvek kritickej reflexie.