Carlo Rovelli Poradie kníh

Dostávame sa k horizontu čiernej diery, vstupujeme do nej, pozvoľna zostupujeme nadol k jej dnu, tam, kde sa čas a priestor rozpúšťajú. Pokračujeme ďalej, až sa o citneme v bielej diere, kde je čas obrátený naruby, a odtiaľ sa vydáme...do budúcnosti. Vydajme sa spolu so svetoznámym fyzikom Carlom Rovellim do srdca čiernej diery. Stratíme sa za jej horizontom a padáme trhlinou do hlbín vesmíru. Geometria sa mení. Čas a priestor sa zvláštne rozpínajú a zmršťujú, až sa nakoniec úplne rozplynú v jadre čiernej diery a zrodí sa biela diera. Rovelli zasvätil svoju kariéru analýze myšlienok deformujúcich sa v čase všeobecnej relativity a skúmaniu mätúcich neistôt kvantovej mechaniky. V Bielych dierach čitateľovi bez ostychu odhaľuje myseľ vedca počas práce. Pozorne sleduje svoj napínavý výskum a uvažuje, či by sa všetky čierne diery mohli raz zmeniť na diery biele. Rovnako pútavo píše o práci vedca aj o zázrakoch vesmíru. Delí sa s nami o strach, neistotu a časté sklamanie zo skúmaných hypotéz a neznámych svetov, ale aj o radosť z nových myšlienok smerujúcich k nečakaným záverom. Pozýva nás zažiť horúčku vedeckého bádania a povedie nás až k ďalekým horizontom... kde zažijeme na vlastnej koži zvláštny a prekvapivý život bielej diery.

Čo je kvantová fyzika, ako ju objavili a čo vypovedá o nás? Odpoveď na tieto otázky formuluje Carlo Rovelli s preňho typickou filozofickou a kultúrnou hĺbkou, pričom jeho texty zostávajú jasné, výstižné a často priam lyrické. Začína opisom zrodu kvantovej fyziky na fascinujúcom ostrove bez stromov Helgoland v Severnom mori, kde sa mladý Werner Heisenberg liečil zo sennej nádchy. Práve tam prvý raz zazrel za klasickou mechanikou neobyčajné a prekrásne vnútro reality. V Rovelliho rozprávaní ožívajú géniovia svojej doby, približuje nám ich zvláštne pokusy, cez ktoré sa snažili pochopiť kvantovú teóriu, a objasňuje, prečo uznáva interpretáciu reality založenú na vzájomných interakciách a vzťahoch. Pokúša sa vysvetliť význam a vplyv tejto novej vízie sveta na filozofiu aj na chápanie seba samého. Sám hovorí: „Pochopenie, že neexistujeme ako autonómne subjekty, nám pomáha oslobodiť sa od pripútania a utrpenia. Práve pre svoju nestálosť, pre absenciu každého Absolútna má život zmysel a je drahocenný... sme len obrazmi obrazov. Realita vrátane nás samých je iba slabým a krehkým závojom, za ktorým... niet ničoho.“

O čase zvyčajne premýšľame ako o niečom jednoduchom, čo plynie jednotvárne od minulosti k budúcnosti, pričom ho meriame hodinami. Mnoho našich predstáv o čase, ako o nemennej minulosti a otvorenej budúcnosti, sa však ukázalo ako klamné. Povaha času ostáva jedným z najväčších tajomstiev, ktoré sa spája s ďalšími záhadami, ako sú povaha mysle, pôvod vesmíru či osud čiernych dier. Autor sa v knihe zaoberá témou, ktorá oslovuje široké publikum: tajomstvom času. Tento koncept je fascinujúci nielen pre laikov, ale aj pre fyzikov, ktorých pohľad na čas sa radikálne menil od Newtona cez Einsteina až po kvantovú mechaniku a teóriu slučkovej kvantovej gravitácie. V Newtonových rovniciach bol čas stále prítomný, no v súčasných základných rovníc fyziky sa vytratil. Minulosť a budúcnosť nie sú protikladné, ako sme si dlhodobo mysleli, čo zrušilo istotu prítomnosti. Kniha ponúka náčrt toho, čím bola fyzika kedysi, a odhaľuje, čo sa deje vo fyzike dnes, pričom sa zameriava na hlboké otázky o povahe času a jeho vzťahu k našej realite.

Jednoduché, zrozumiteľné a obdivuhodné. To je stručná charakteristika Rovelliho diela, ktoré bolo preložené do viac ako štyridsiatich jazykov. Keď autorovi ponúkli priestor v nedeľnej prílohe denníka Sole 24 Ore, dokonale ho využil. Pritiahol desaťtisíce čitateľov a zdôraznil plnohodnotnú a životne dôležitú úlohu, akú zohráva fyzika v kultúre spoločnosti. Autor vo svojich prednáškach berie zreteľ na laického čitateľa a približuje mu teóriu relativity alebo kvantovú mechaniku spôsobom, akoby rozoberal divadelnú hru. A divadlo vesmíru je v jeho podaní nesmierne okúzľujúce! Fyzika otvára okná, z ktorých sa dá dovidieť ďaleko. To, čo vidíme, nás privádza do úžasu. Zisťujeme, že sme plní predsudkov a náš intuitívny obraz sveta je čiastočný, úzkoprsý, neúplný. Vždy keď sa dozvedáme niečo nové, svet sa nám začína meniť pred očami. V nesmiernom mori galaxií a hviezd sme iba strateným kútikom, v nekonečných ornamnetoch, ktoré tvoria plátno skutočnosti, sme iba jednou z drobných čiaročiek.