Dva romány francúzskeho autora. Prvý je autobiografický, vyjadruje "vnútorné pamäte" autora, v druhom je antihrdinom človek, ktorý mravne zdegradoval.
François Mauriac Knihy
11. október 1885 – 1. september 1970
François Mauriac bol francúzsky spisovateľ, ktorého diela sa vyznačujú hlbokým duchovným vhľadom a umeleckou intenzitou. Vo svojich románoch prenikal do dramatických zákutí ľudského života a je považovaný za jedného z najvýznamnejších katolíckych autorov 20. storočia. Jeho písanie skúma zložitosť ľudskej duše a hľadanie zmyslu v živote.
V čo verím
- 111 stránok
- 4 hodiny čítania
Therése Desqueyrouxová vedie pomýlený život ženy, poznačený prostredím a dobou. Chce byť sama sebou v prostredí posvätných rodinných predsudkov. Chce roztrhnúť putá bezcitnosti, zvíťaziť nad meštiackym farizejstvom a pokrytectvom.
Kniha obsahuje tieto diela od Mauriaca: Thérese Desqueyrouxová, Osudy, Bozk malomocnému, Genitrix.
Román Cesty k moru, napísaný pred druhou svetovou vojnou, patrí k Mauriacovým najlepším prózam. Autor si v ňom kladie filozofickú otázku, aké je miesto človeka v spoločnosti i na tomto svete a aký je zmysel života v chmúrnom, krutom a egoizmom presýtenom storočí. Citlivý pozorovateľ francúzskeho mestského prostredia- sám bol jeho produktom- ukazuje, kam vedie slepá ľudská túžba po peniazoch.
Mauriacovo bohaté literárne dielo celé desaťročia vzrušovalo francúzskych čitateľov aj čitateľov mnohých európskych národov. Tento Francúz, pochádzajúci z katolíckeho prostredia buržoáznej juhofrancúzskej rodiny, ako spisovateľ sa stal kritikom tohto prostredia, tejto triedy. Svojou skvelou psychológiou a znalosťou prostredia sa stal jej nemilosrdným sudcom. Z jeho diel najslávnejší a najotrasnejší román „Klbko vreteníc“ predkladáme po dlhoročnom odstupe opäť našim čitateľom, aby znova prežili tú otrasnú drámu jedincov, tak veľmi si podobných vo svojej nenávisti a túžbe po majetku. Niet hádam horšej osamelosti, než je osamelosť ľudí zviazaných pevne najužšími príbuzenskými zväzkami, ktoré sa stanú zväzkami pokrytectva, nenávisti a chladnej vypočítavosti. V románe „Klbko vreteníc“ sa stretáme s takýmito vzťahmi v rodine bohatého juhofrancúzskeho advokáta. Zo silných, vyostrujúcich sa obrazov vytvára autor psychologickú drámu o osamelých sebe samým napospas vydaných jedincoch, ktorí nikdy neboli k sebe ľudskí, lebo všetko ľudské sa u nich premenilo na zlo a zhmotňovalo sa vždy len na otázky majetku a peňazí. Táto dráma je silným odrazom úpadku falošnej meštiackej morálky.
