Bohumír Bachratý Poradie kníh

Monografia vydaná k 80. výročiu Běli Kolčákovej.

Medvecká bola svojou tvorbou, životom i kultúrno-spoločenskou prácou pevne spätá s rodnou Oravou. Vyštudovaná učiteľka pôvodne pôsobila na viacerých oravských školách. Už vtedy spoznala krásu prírody a ľudí Oravy. V zložitých rokoch 1942 – 1947 študovala maľbu v Bratislave, vo Viedni a v Prahe. V tom čase tiež spoznala časť európskej maliarskej moderny. Blízke jej bolo aj dielo prof. Jána Mudrocha a niektorých našich starších klasikov a maliarov Generácie 1909. Po ukončení štúdia sa v roku 1947 vrátila domov na Oravu. Spolu s manželom, maliarom Ctiborom Belanom, synom a dcérou žila v Medvedzí, kde v roku 1979 otvorili Galériu Márie Medveckej. V jej tvorbe – maľbe a kresbe – dominovala krajina, príroda. Boli to aj figurálne kompozície a pracovné motívy, po roku 1950 poznamenané doktrínou socialistického realizmu. Maľovala aj kvetinové zátišia a obľúbené, civilistické i emotívne, detské portréty. Popisný realizmus vystriedala jej vrúcna a rýdza realistická maľba – maľba vnútornej sily, expresie, dynamického rukopisu i pôsobnosti farebných nálad a vôní oravskej krajiny v premenách ročných období. Mária Medvecká sa tak stala jedinečnou maliarkou „jej Oravy. Texty katalógu pripomínajú aj doteraz málo publikované širšie ľudské i maliarske kontexty v našej výtvarnej kultúre druhej polovice 20. storočia. Ucelená výstavná kolekcia komorných obrazov sa zachovala vďaka zberateľom Karolovi Kollárovi a jeho synovi Marekovi. Ako súbor je vystavená prvýkrát. Bratislava na „maliarky Oravy nezabudla.

Anna Galková a Anton Galko, akademickí maliari, stretli sa počas svojich štúdií na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave ( 1949 – 1951 ) a v Prahe na Vysokej škole výtvarných umení,kde študovali pod vedením profesora V.Sychra ( 1951-1954/1955). Žijú v Bratislave od roku 1955, kedy sa stali manželským párom. Ich celoživotné dielo je zamerané na komornú maľbu – portréty, figurálne kompozície, krajinárske motívy i zátišia. Ich rané dielo sa dotýka kresieb, grafického dizajnu a monumentálnych realizácií.

(* 24. 4. 1939 v Starej Ľubovni – † 21. 3. 2004 v Bratislave) Hudobný skladateľ, herec, hráč na klavíri a flaute a pedagóg Ján Melkovič sa narodil v Starej Ľubovni 24. apríla 1939. Študoval v Spišskej Novej Vsi, v Poprade a flautu a skladbu na bratislavskom Konzervatóriu, začas učil na Ľudovej škole umenia v Holíči a na bratislavskom Konzervatóriu. V šesťdesiatych rokoch pracoval ako dramaturg v Slovenskej televízii. Ako mimoriadne úspešný hudobný skladateľ spolupracoval v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch s poprednými textármi, režisérmi, orchestrami a interpretmi populárnej hudby. Je autorom hudby mnohých televíznych hier, muzikálov, rozprávkových seriálov, krátkych i celovečerných filmov. Začas spolupracoval aj sDivadlom na korze. Dominantnou zložkou tvorby Jána Melkoviča je jeho dlhoročná, tvorivá, systematická spolupráca so Stanislavom Štepkom a Radošinským naivným divadlom, ktorého stálym členom sa stal v roku 1983. Práve v tvorivom prostredí divadla Ján Melkovič naplno rozvinul svoj hudobný talent a svoj originálny, nezameniteľný skladateľský rukopis. Nezanedbateľná je aj jeho nevšedná a úspešná pedagogická práca s mladými hercami a spevákmi.rnd.sk/page/jan-melkovic