Marián Hronský Poradie kníh

V rokoch 1914 – 1920 sa desaťtisíce Čechov a Slovákov ako legionári a dobrovoľníci so zbraňou v ruke pričinili o oslobodenie z rakúsko-uhorskej monarchie a o vznik svojho spoločného a demokratického štátu – Československej republiky. Tento štátny útvar však nebol darom z nebies, ale musel byť vybojovaný za cenu mnohých obetí a strádania príslušníkov Československých légií a československých dobrovoľníkov v bojoch po boku spojeneckých armád Dohody – Ruska, Francúzska, Talianska, Veľkej Británie a USA v rokoch prvej svetovej vojny i po jej skončení.

Utváranie hraníc Slovenska po prvej svetovej vojne patrí ku kľúčovým témam slovenskej historiografie. O to viac, že nešlo len o vytváranie hraníc nového štátu, ale proces ich vytvárania bol bezprostredne spätý s vymanením sa slovenského národa spod maďarskej supremácie, vznikom Československa a vymedzením územia Slovenska, ako aj jeho vstupom na medzinárodnú scénu. Hoci sa problematike sporadicky venovala pozornosť, predsa len sa pociťovala absencia komplexného spracovania otázky. Z tohoto hľadiska treba prácu Martina Hronského len privítať a oceniť.

(Venované 100. výročiu narodenia prof. Henryka Batowského) Titul sa zaoberá vzťahmi medzi Slovenskom a Poľskom v období od roku 1918 do roku 1945, a to prostredníctvom pohľadu diplomatov. Bola venovaná 100. výročiu narodenia prof. Henryka Batowského, ktorý bol významným poľským historikom a odborníkom na slovensko-poľské vzťahy. Obsahuje príspevky od rôznych autorov, ktorí sa zameriavajú na rôzne aspekty vzťahov medzi Slovenskom a Poľskom, ako napríklad na politické vzťahy, kultúrne vzťahy a hospodárske vzťahy. Príspevky sú založené na dokumentoch z archívov a zahrnujú analýzy diplomatických vzťahov a rokovaní medzi Slovenskom a Poľskom v danom období. Publikácia má význam pre slovenskú a poľskú históriu a politiku, pretože sa zameriava na dôležitý historický moment, ktorý ovplyvnil vzťahy medzi týmito dvoma krajinami.

Kniha svojou obsahovou a termínovou načasovanosťou dokumentačne presne poukazuje na dobovo rastúcu angažovanosť slovenskej sociálnej demokracie na poli národnooslobodzovacieho zápasu Slovákov a taktiež na historický význam Mikulášskej rezolúcie z 1. mája 1918, ktorá sa stala „....mocným impulzom k ďalšiemu rozmachu národnooslobodzovacieho hnutia i k ďalšej aktivizácii slovenského politického tábora...“ . Je aj o tom, ako sa slovenskí socialisti vymaňovali zo svojho historického defenzívneho postavenia a o formovaní ich základnej politickej koncepcie. Ako príspevok k rozširovaniu historickej pamäti národa je určená širokému okruhu čitateľov, ktorí majú záujem o dejiny svojho národa, alebo jednoducho si chcú rozšíriť svoje vedomosti.

Predkladaná monografia prednostne skúma a sleduje predvojnový i vojnový vývoj domácej slovenskej politiky na jej ceste k vzniku Česko-Slovenska, ktorý vyvrcholil 30. októbra 1918 prijatím Deklarácie slovenského národa, známej aj ako Martinská deklarácia. Táto znamenala štátoprávne oddelenie Slovenska od bývalého Uhorska a stala sa jedným zo základných dokumentov zrodu a konštituovania samostatného česko-slovenského štátu.

Výberová bibliografia a zborník príspevkov zo slávnostného seminára pod názvom Historické výročia Slovenskej národnej rady, ktorý zorganizovala Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici v spolupráci s Ministerstvom kultúry SR pod záštitou JUDr. Pavla Hrušovského, predsedu Národnej rady SR dňa 20. novembra 2003.

Zborník z vedeckej konferencie k 620. výročiu udelenia výsad pre žilinských Slovákov, Žilina, 7. mája 2001. Zborník obsahuje súhrn prednášok z menovanej konferencie, ktorá bola zameraná na pripomenutie si najdôležitejších udalostí týkajúcich sa histórie mesta.

Jedným z ťažiskových podujatí organizovaných pri 140. výročí Memoranda národa slovenského bola vedecká konferencia s medzinárodnou účasťou. Začlenila sa do radu vedeckých a kultúrno-spoločenských podujatí, tradične organizovaných Maticou slovenskou. Veď zápas za národnú svojbytnosť, suverenitu a štátnu samostatnosť sa tiahne ako zlatá niť slovenskými dejinami od pamätného roku meruôsmeho. Aj keď to nebola cesta priamočiara, ideu slovenskej štátnej samostatnosti sa nepodarilo udusiť ani Budapešti, ani Prahe.

Zborník príspevkov z vedeckej konferencie organizovanej v roku 80. výročia tragickej smrti generála M. R. Štefánika prináša nové historické fakty a pohľady na jeho život a činnosť predovšetkým vo vojenskej, politickej a diplomatickej rovine a reflektuje tiež jeho odkaz a tradície. Nosnou časťou sú príspevky, ktoré sa týkajú Štefánikovej činnosti v rámci čs. zahraničného odboja od konca roku 1915 až do jeho smrti – pozícia v organizovaní a budovaní čs. zahraničného vojska, riešenie odbojových problémov v Rusku, Francúzsku, USA, Taliansku, prierez vojenskej a diplomatickej kariéry, zložité postavenie čs. légií na Sibíri, postoje Štefánika vo víziách a diplomacii na rozhraní vojny a mieru. Zborník prináša aj príspevky, ktoré sa vzťahujú k obdobiu Štefánikových štúdií v Prahe, k pobytu v Paríži, k obdobiu vojnového letca, analyzujú jeho miesto v dobovej slovenskej tlači, orientujú sa tiež na jeho odkaz v čs. armáde a spoločnosti v medzivojnovom období, v umeleckej literatúre, faleristike a skúmajú i jeho miesto v českých a slovenských učebniciach dejepisu po roku 1989.

Zámerom publikácie je osvetliť jedno z kľúčových období našich najnovších národných dejín, v ktorom narastal a vyvrcholil národnooslobodzovací zápas Slovákov a Čechov za prvej svetovej vojny. Slovensko sa vymanilo zo sféry bývalého Uhorska a začlenilo sa do samostatného česko-slovenského štátu. O jeho územie sa odohral diplomatický i vojenský boj a v dramatickom, ale zdĺhavom procese sa utvárali jeho hranice pod rozhodcovstvom Parížskej mierovej konferencie. Aj Slovensko vstúpilo do víru stredoeurópskeho politického diania. Autor priblížil udalosti i vzťahy v širších medzinárodných väzbách, najmä v súvislosti s mocensko-politickou situáciou panujúcou v strednej Európe. Sústredil sa na udalosti rokov 1918 –1920, ktoré vyvrcholili podpísaním Trianonskej mierovej zmluvy. Poukázal na to, že Trianon bol logickým zavŕšením cieľavedomej odnárodňovacej politiky maďarských vlád v čase dualizmu, ktorá viedla nielen k národnooslobodzovaciemu hnutiu ujarmených národov a národností mnohonárodnostného, polofeudálneho a nedemokratického štátu, ale aj k rozpadu Uhorska.