Hlavným námetom románu Kraj ostružín sú medziľudské vzťahy a solidarita protagonistov, ktorých autorka vsadila do svojho rodného kraja Västerbotten v severnom Švédsku, presnejšie do rodnej viesky zvanej Missenträsk. Román je pozoruhodný obsahom i formou; autorka jadrným jazykom svojich krajanovvykresľuje osud piatich rodín, ktoré sa v krutých prírodných podmienkach plahočia, aby zúrodnili močaristú pôdu prenajatú od štátu, a úmornou drinou sa z nej usilujú vyťažiť aspoň najnevyhnutnejšiu obživu. V tomto zmysle ju možno považovať za hlavnú predstaviteľku švédskeho novoprovincializmu: dialógy a poniektoré anonymné repliky či reflexie obyvateľov Ostrova uvádza v jörskom dialekte. Farbistý opis školského prostredia skrýva nejednu autorkinu autobiografickú črtu a jej spomienky z čias, keď sama učila, rozdiely medzi deťmi proletárov z močarísk a ich rovesníkmi zo sedliackej osady, spomedzi ktorých vyniká dojemná postavička Claudette a jej citovo podfarbený pohľad na čudesne a nepochopiteľne usporiadaný svet vôkol nej
