Kniha o neopakovateľných skúsenostiach Československých horolezcov v Himalájach pri výstupe na Mount Everest 1984. Výprava bola zameraná na geologicko-medicínsky výskum. Kniha obsahuje mnoho autentických zážitkov z veľhôr, stretnutie so sirom Hillarym, posledné zábery Juzeka Psotku na vrchole sveta 15.10.1984 12,25 hod...
Kele, František - Musil, Miroslav, Madagaskarský denník, Print-Servis, Bratislava 1997 Vedeckopopulárny cestopis venovaný osobnosti Mórica Beňovského. Trasa expedície "Antananarivo ´96" bola zameraná nie len na miesta ku ktorým sa viaže pobyt Beňovského na ostrove, ale aj k oblastiam s mimoriadnym prírodovedeckým významom. Výprava navštívila mimo iného Fort Dauphin, kde sa Beňovský po prvý raz dotkol Madagaskaru pri úteku z Kamčatky a aj areál jeho kráľovstva a miesto, kde bol pochovaný.
Vedeckopopulárna publikácia sa zameriava na dva kontrastné krajinné celky: najvyššie položený národný park na svete (Sagarmatha) a geografickú krajinu Galapágy v Tichom oceáne, obidva zaradené na zoznam UNESCO. Autori sa zamýšľajú nad otázkou, ako sa spoznali cestovatelia, ktorí prebrázdili vzdialené kúty Zeme. Spočiatku na túto otázku odpovedali spontánne, no neskôr sa snažili nájsť presnú odpoveď, pričom zistili, že si na prvý osobný kontakt, považovaný za začiatok spolupráce, nepamätajú rovnako. Obaja sa zhodli, že sa spoznali počas štúdií na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, avšak po skončení školy sa niekoľko rokov nestretli. Ich spolupráca sa začala až na začiatku 70. rokov, keď Peter Mariot, tajomník Ústredného výboru Slovenskej geografickej spoločnosti, pomohol Fero Kelemu realizovať jeho odvážne cestovateľské sny. V roku 1971 vznikla Sekcia pre výskum vysokých pohorí, ktorá bola výsledkom snáh slovenských horolezcov a záujmu oboch autorov, pričom pri jej zrode stáli aj ďalší významní funkcionári horolezeckého zväzu.
Tri časti publikácie predstavujú cestopisné črty z troch náročných expedícii do Južnej Ameriky. Je to expedícia na Fitz Roy (3441 m) v Patagónii, expedícia na Aconcaguu (6959 m), Popocatepetl (5442 m) a výprava počas ktorej autor vystúpil na Cotopaxi (5897 m) a Chimborazo (6311 m). Keď som sa porokoch, ktoré som ako mladý človek strávil vo vrchoch, začal zamýšľať nad zmyslom športového horolezectva, našiel som odpoveď v objavovaní zákonitostí, ktorími sa riadi veľhorská príroda. Začal som uvažovať o význame tohto bádania a našiel som uspokojenie v štúdiu prírodných vied, najmä geografie.
F.Kele a M.Musil boli prví Slováci, ktorí sa podujali ísť v šlapajach Štefánika - ako vedca,, tiež i cestovateľa,, Slováka a cestobežníka. Zámerom dvoch výprav za poznaním do Polynézie, bolo pripomenúť tamojším obyvateľom pôsobenie tejto osobnosti .....
Názov knihy predstavuje preklad domorodého názvu najvyššieho vodopádu sveta (Kerepacupai-meru), ktorý je známy ako Angelov vodopád. Päť kapitol cestopisu predstavuje päť výprav. Dve z nich boli namierené do destinácií v Európe (Island, kapitola má názov „V krajine dlhých plotov“, Sicília a Liparské ostrovy, názov kapitoly „K vriacim kotlom Stredozemného mora“). Tri expedície smerovali do Južnej Ameriky – dve do Venezuely, jedna naprieč južnou Amerikou. Táto kapitola má názov „Z Rio de Janiera na Floreánu“ a bola uskutočnená na poctu Milana R. Štefánika.
Nová kniha známeho cestovateľa a spisovateľa Františka Keleho a autora literatúry faktu J. Duffacka sa zaoberá odvrátenou stránkou horolezectva. Zameriava sa na tragédie horolezcov, ktorí sa nedokázali vrátiť domov a na tých, ktorým sa nenaplnili predsavzatia. Kniha podrobne skúma československé expedície do Himalájí, v ktorých sa zúčastnilo množstvo českých horolezcov. Zatiaľ čo väčšina literatúry o Mount Evereste sa sústreďuje na úspešné výstupy, táto kniha je výnimkou, pretože sa zaoberá tragédiami a smrťami tých, ktorí zlyhali. Rozpráva príbehy o horolezcoch, ktorí sa nedostali na vrchol, a o ich bolestivých osudoch. Autori zdôrazňujú, že je dôležité hovoriť o týchto tragédiách, aby sa nasledovníci poučili a minimalizovali riziká. S odchodom doby úspechov a odvahy sa podľa autorov zvyšuje pravdepodobnosť nešťastí a osobných tragédií, pričom komercionalizácia horolezectva vytvára nové výzvy. Napriek tomu platí, že pre tých, ktorí na Evereste zahynuli, je dôležitý výrok Marcusa Tulliusa Cicera: "Nik nemôže uniknúť smrti, avšak zbabelý únik pred ňou je horší ako samotná smrť."
