Miguel de Unamuno Knihy

Kniha je naj filozofickejším dielom tohto mysliteľa, esejistu, prozaika, básnika a dramatika, ktorý patrí k naj reprezentatívnejším osobnostiam modernej španielskej literatúry. Podľa Unamuna idea Boha nie je príčinou, ale dôsledkom pocitového chápania nesmrteľnosti duše. Autor komentuje rozličné náboženstvá a dejiny národov a tragickosť ľudskej existencie vidí v rozpore medzi rozumom a citom. Vieru nepovažuje za dogmu. Človek sa k nej prepracúva trýznivým hľadaním Boha a životnou praxou založenou na princípoch pravdy, dobra, krásy a lásky. V prenikavých úvahách o Cervantesovom Donovi Quijotovi nastoľuje odveký rozpor človeka medzi ilúziou a skutočnosťou.

(Štyri príkladné novely) Štyri novely pod názvom: V zrkadle života a smrti. Protagonistov próz, ktoré sám autor nazval „krátkymi románmi a či dlhými poviedkami“, spája bytostná túžba po autentickom živote a sebarealizácii. Carolina z „Markíza z Lumbríe“ je posadnutá materinským pudom, Alejandro Gómez z románu „To je chlap“ v zanovitom voluntarizme zničí vlastnú ženu i seba, neveriaci kňaz z románu „Svatý Manuel Dobrý, mučeník“ sa uskutočňuje v komunikácii s veriacimi, ktorým ponecháva ilúziu viery, aby v ich spáse našiel zmysel vlastného života. Protipólom týchto postáv, prežívajúcich tragický životný pocit, je Emeterio z „Bohatého chudáka“, stelesňujúci komický pocit života a uskutočňujúci sa vo svojom neautentickom, úbohom živote iba v snoch.

Podstata tohoto ideového pojetí spočívá v náboženském přístupu ke světu, který určitou myšlenku postupným rozvíjením dostává do niterného rozporu. Méně významné (ale zajímavé) dílo výrazné osobnosti španělského duchovního prostředí. Tematicky různorodé eseje španělského spisovatele a filozofa přibližují českému čtenáři autorovo pojetí "náboženské dialektiky".

Obra maestra de Miguel de Unamuno, considerada como su testamento espiritual. La novela muestra un espacio no descriptivo en el que se asientan los símbolos clave de la dialéctica entre fe y duda, el lago, la montaña, la nieve, la villa sumergida, etc. Manuel asume esta lucha y se convierte en mártir en tanto toma sobre sí la duda y la sufre por toda la comunidad que, sumida en el engaño, avanza cohesionada por esa supuesta verdad no cuestionada.