Pedro Gálvez Poradie kníh

Agrippina, kontroverzná panovníčka, bola sestrou šialeného cisára Caligulu, treťou manželkou cisára Claudia a matkou cisára Nera, ktorého pomocou zákerných intríg dosadila na trón. Prežila pohnutý život, poznačený turbulenciami cisárskeho dvora s celou jeho nemravnosťou a neľútostným bojom o moc. Pedro Gálvez tu majstrovsky opísal úvahy a činy matky, ktorá sa nehodlá zmieriť s druhoradým postavením ženy, a vďaka svojej bystrosti a inteligencii sa prepracuje na popredné miesto v spoločnosti. V tomto románe je Gálvez, napokon ako v celej svojej tvorbe, štylisticky presvedčivý a historicky hodnoverný. Vytvoril prozaické dielo, ktoré má všetky predpoklady zaujať nielen milovníkov historických próz, ale aj filozofov a kulturológov.

Nero dal práve zavraždiť svoju matku Agrippinu, a vtedy sa rozhodne začať si písať denník, ktorý má byť akýmsi kompasom v bezbrehom mori jeho mentálneho zmätku. V tomto denníku Nero rozpráva o svojej minulosti, o nástupe na trón, o manželstve s dcérou cisára Claudia, o temných vzťahoch so svojou matkou, ale aj o svojom terajšom živote. Do denníkov sa premietli jeho výčitky za matkinu vraždu, jeho umelecké sklony, ktorých sa musel zriecť, aby sa stal najmocnejším mužom v celej ríši, jeho strach pred smrťou i pred životom. V jeho hlboko osobnom vyznaní ožíva obraz Ríma v 1. storočí nášho letopočtu, v celom jeho lesku i mravnom úpadku, vo vysokej kultúrnej úrovni i sexuálnych zvrátenostiach.

Historický román rozpráva príbeh o Senecovi, jeho posledných rokoch života, keď sa vypol k veľkému výkonu a napísal svoje najlepšie divadelné a filozofické diela, z ktorých čerpali mnohí renesanční umelci a filozofi. Seneca bol učiteľ cisára Nera. Ich vzťah bol taký vrúcny , že ho pokladal za svojho syna, no predsa podľahol intrigám, v ktorých s v tom čase Rím utápal.