Lidija Aleksejevna Čarskaja Poradie kníh (chronologicky)

В начале XX века произведения Л.Чарской пользовались необычайной популярностью у молодежи. Ее многочисленные повести и романы воспевали возвышенную любовь, живописали романтику повседневности – гимназические и институтские интересы страсти, столкновение характеров. О чем бы ни писала Л.Чарская, она всегда стремилась воспитать в читателе возвышенные чувства и твердые моральные принципы. Книга адресована прежде всего юному читателю, но ее с интересом прочтут и взрослые. Лидия Чарская - Записки институтки

Príbeh francúzskeho dievčatka, ktoré sa stratí z vlaku a na svojej dlhej a namáhavej púti zažije veľa napínavých príhod.

Rozprávanie gruzínskej princeznej o jej živote v domovine a v penzione v Petrohrade.

Vyprávění malé gruzínské princezny o životě na rodném Kavkaze, a o potížích, které ji čekaly v petrohradském penzionátě.

Citlivý príbeh dievčaťa, ktorému matka zomrela pri pôrode. Vychoval ju starostlivý a láskavý otec a dobré tety. Ľudka Voronská je obklopená láskou, toleranciou a pozornosťou. Prežila krásne detstvo bez mráčika starostí, pochybností a žiaľu. Jej trápenie a duševné krízy sa začali až jej príchodom do dievčenského ústavu. Nespútaná a úprimná Ľudka prestala byť stredobodom pozornosti. Sama so sebou zvádzala vnútorný boj, lebo sa hnevala na milovaného otca, ktorý sa znova oženil. Nenávidela macochu, odmietala sa stýkať s rodinou. Pokúsila sa o útek. Vďaka svojej úprimnosti a pravdovravnosti si však získala úctu vychovávateliek a dôveru priateliek. Román vrcholí citovým prerodom hrdinky. V obetavej sestre Anne, ktorá jediná bola ochotná sa starať o ňu počas ťažkej a nákazlivej choroby. Spoznáva svoju macochu, jej veľkodušnosť a materinský cit.

Sibirôčka, vlastne kňažná Alexandra Gordovová, prežila do svojich deviatich rokov vari najrušnejšie a najťažšie obdobie života. Mala iba deväť mesiacov, keď s ňou otec cestoval na Sibír. Aby ju zachránil pred svorkou hladných vlkov, čo striehli na ich sane, zababušil ju do kožucha a priviazal vysoko na strom. Takto, v predtuche vlastnej smrti, odovzdal milovanú dcérenku do rúk Boha a dobrých ľudí. Dievčatko našiel dobrácky deduško, dal mu meno Sibirôčka, a s láskou, hoci v biede, ho vychovával, až kým v tajge nezomrel. Keď Sibirôčka osamela, rozkrútil sa s ňou kolotoč neuveriteľných dobrodružstiev.... celý text