Oleg Pastier Poradie kníh

Zdalo by sa, že poézia v dnešnej dobe ťahá za kratší koniec, ale nie je to celkom tak. Práve vychádza dlho očakávaný výber z básnickej pozostalosti Olega Pastiera (17. 4. 1952 - 15. 3. 2018). Oleg Pastier bol za komunizmu jedným z hlavných predstaviteľov československej podzemnej literárnej scény a po udalostiach z novembra 1989 sa etabloval ako rešpektovaný redaktor a vydavateľ. Vydával nezávislý časopis Fragment a v knižnej edícii, ktorá sa postupne pretransformovala na vydavateľstvo F.R.&G.;, vydal okolo 200 kníh modernej slovenskej i európskej beletrie. Výber približuje štyri doposiaľ nepublikované cykly z básnickej pozostalosti Olega Pastiera a je doplnený o autorove koláže a myšlienky. Básne zo zošitov, z lístkov a rôznych archívnych súborov prepísala a zhromaždila Ľudmila Pastierová. Kniha vychádza pod názvom Prechádzky pamäťou zabúdania.

Všetko nevyhnutné, osudovo nalinkované si nás stále viac a viac znepriateľuje. Odchody. Príchody. Očakávania. Stála nestálosť. Bezhraničná prelietavosť. Čokoľvek hasnúce, vyspievané. Nedajme sa, nenechajme sa preto mýliť minulým, budúcim, tobôž nie prítomným. V deň súdny nech fúknu do trúb všetci omilostení – ale nech nesúdia, lebo „deň za dňom treba vypiť do dna“. Zatiaľ ešte stále zlomkovito krúžime nad cieľom, ktorý nemá ustálený stred a jeho okraje sú tiež len okrajové. A práve teraz, v tejto chvíli na zlome pavučinových dní bodliakom usychajú ostne a v lístí sa jeseň zažíha; tak pridajte sa, krúžte s nami, pite do dna.

Príbeh Juraja Mojžiša Keď ideš sám za sebou môže sa ti stať, že stretneš odraz ozveny aj tých najtichších hlasov. Nie je to isté, - ale pravdepodobné. I keď príliš silný zvuk je rovnako nepočuteľný ako slabý. A naopak. Jedno je isté: keď ideš sám za sebou, nejdeš sám. S Jurajom Mojžišom som sa už neraz zhováral. Viazane i neviazane. A vždy to bolo pre mňa užitočné. Na strohé otázky som dostával košaté odpovede. Prečo takúto štedrosť nevyužiť, povedal som si. Na moje útle otázky odpovedal Juraj Mojžiš s nadhľadom i podhľadom a neváhavo autenticky.

Urobiť si jasno v otázke – čo zaradiť k rodinnému striebru slovenskej kultúry 20. storočia – vôbec nie je ľahké. Veď v konečnej fáze triedenia rozhodujú detaily, takmer nepostrehnuteľné jemnosti, subtílne odlišnosti. A pritom jediným nástrojom, ktorý nám môže pomôcť, je naša intuícia. Oleg Pastier výstižne dokáže interpretovať nielen dielo jednotlivých protagonistov, ale aj dobu, v ktorej tieto nevšedné diela slovenskej kultúry vznikali. A boli to „časy žičlivé“ i „časy temné“. Aj preto je kniha Za ozvenov tichých hlasov živým dialógom s tou minulosťou, ktorá je súčasťou našej nie príliš kultúrnej prítomnosti. Dobové materiály, aktuálne rozhovory, komentáre a korešpondencia, texty známe i menej známe alebo nájdené v pozostalostiach – s tým všetkým pracuje vo svojej knihe portrétov Oleg Pastier s neobyčajným citom pre detailnú drobnokresbu jednotlivých tém.

Zbierka haiku trinástich slovenských autorov, z ktorých každý na úvod zodpovie na otázky prečo píše haiku, čím ho haiku zaujalo a čo všetko sa dá úsporným haiku napísať.

V cykle Oko za zub, v ktorom sa autor prihlásil k absurdným poetickým hrám srbského básnika V. Popu, reflektuje cez strohú surreálnu obraznosť bolestivý svet jednotlivca a jeho ľudskej intimity.

Pastierova samizdatová básnická tvorba, reflektujúca kontakty s českým disentom a cezeň aj s českou poéziou, vyšla v zbierke Plot. Prvá časť Duté ticho je popretkávaná dedikáciami priateľom, básnikom „mlčania“, ako J. Skácel, I. Blatný a i. Autorova poetika v nej osciluje medzi pocitovo vyhrotenými metaforami, evokujúcimi stíhanie, opustenosť autorov a sloganovým satirickým popevkom. Ich razanciu v druhej časti zbierky Tieň Chamraj vystriedali štvorveršia so vzorom v čínskej lyrike. Charakteristickým znakom Pastierovej tvorby sa stáva úsilie o striedmosť výrazu a variovanie motívu exilu ako stavu duše aj skutočného exilu.