Ladislav Ballek Poradie kníh (chronologicky)

Prozaický opus Ladislava Balleka sa už dávno zaradil medzi klasické diela novšej slovenskej literatúry, najmä, keď sa po experimentujúcom období v sedemdesiatych rokoch priklonil celkom evidentne k realistickej poetike, ktorú inovoval najmä uplatnením fantazijnosti a imaginatívnosti, ako aj odklonom od tematizovania súčasnosti k tematizovaniu nedávnej minulosti. Podarilo sa mu vytvoriť veľké humanisticky orientované spoločenské romány (Pomocník, Agáty a i.), v ktorých sa do popredia dostali osudy individuálnych ľudí. Pre čitateľov bude azda do istej miery prekvapením najnovšia Ballekova práca Trojou a vŕškom pamäti s podtitulom Pisárov dlhý zápis, v ktorej realisticky, často lakonicky, ale aj s odstupom a zmyslom pre iróniu rozpráva o rokoch svojho veľvyslaneckého pôsobenia v Prahe. Kniha je autentickým svojráznym svedectvom o širokospektrálnom zábere diplomatickej práce, ale aj o osobne zaujatom prístupe rozhľadeného vzdelanca k možnostiam tohto typu intelektuálnej misie.

Výber z diela Ladislava Balleka prináša zbierku noviel Južná pošta a román Pomocník. Prózy dopĺňajú ukážky z autorovej esejistickej tvorby a časti z rozhovorov. Samostatný oddiel knihy tvoria kritické ohlasy na Ballekove prózy a úryvky z literárnovedných analýz a interpretácií jeho textov. V tomto súhrne - spolu s vysvetlivkami k novelám a k románu; s kalendáriom života a diela a s doslovom editorky - sa predstavuje autorský portrét spisovateľa; ktorý významne formoval podoby modernej slovenskej prózy najmä sedemdesiatych a osemdesiatych rokov 2. storočia a od deväťdesiatych rokov 2. storočia aj charakter a tvar literárneho žánru eseje a publicistickej úvahy.

Akáty jsou významově bohatým epickým dílem zobrazujícím barvité dění v prostředí malého města na slovenskomaďarské hranici po druhé světové válce. Autor tu podává vrstevnatý obraz lidských povah a charakterů v oné složité a rozporuplné době.

Skvostná, autobiograficky úprimná a mysliteľsky podnetná knižka zrelej spisovateľskej osobnosti, ktorá svojim doterajším literárnym dielom a v našom období aj verejným účinkovaním zaujíma vyhranené miesto v kultúrnom živote Slovenska.

„V súvislosti s týmto rukopisom ponúka sa autorovi povedať, že Trinásty mesiac dvadsaťpäť rokov nevyšiel. Jeho prvá podoba, vtedy pod názvom Modre hodiny, v knižnej podobe vyjsť nesmela, málo vraj časná, a skončila v autorovom archíve, zaradená medzi Bieleho vrabca a Južnú poštu - medzi nimi vznikla. Medzitým sa autorovi rukopis niekoľkokrát prisnil, privravel a pripomenul, najväčšmi roku 1989, a ešte väčšmi teraz, a preto si ho autor znovu a ešte raz prečítal, premenoval na Trinásty mesiac, o ktorý ide v rukopise predovšetkým, a po určitom váhaní, zmenách a korektúrach, ktoré si štvrťstoročie najskôr vynútilo na autorovom tele, duchu, ale aj jeho a národnom jazyku, ponúkol rukopis vydavateľovi," uviedol Ladislav Ballek. O závažnosti a sile autorskej výpovede svedčí, že na čitateľov, čo si obľúbili Ballekove prózy, pôsobí aj Trinásty mesiac zvláštnou sugestívnou silou. Tichá dráma troch bratov nás opäť uvádza do pestrofarebného sveta južného Slovenska, presýteného zmyselnosťou a zadumanou krásou preslnených rovín, kde je človek bližšie k oblohe l k tajomstvám krátkeho ľudského života a súčasne aj majestátu večnosti. Máloktorý slovenský autor prináša čitateľom taký hutný a bohatý príbeh, ktorý sa číta so zatajeným dychom a s obdivom, ako možno vypovedať aj takmer nevypovedateľné.

Román Čudný spáč /zo Slovenského raja/ je spoločensko-kritickou analýzou normalizačného obdobia na Slovensku s výrazným akcentom na generačné vzťahy medzi otcami a synmi, keď tí prví precitajú zo svojich snov a túžob, lebo si začínajú uvedomovať, že život ich potomkov je nasmerovaný niekde celkom inde. Tí však zasa nevedia, že z kontinuity života sa nedá vymaniť.

Príchod cirkusu Orlando do Palánku spôsobí v meste obrovský rozruch. Místní obyvatelia, nadšení a vzrušení, sa zhromažďujú pred plagátom s hlavou bengálskej tigrice, pričom zabúdajú na svoje seriózne postavenie. Tento cirkusový fenomén spája tri postavy: krásneho cirkusového koňa, malého chlapca Kávapipiho a mestského smetiara Kuzmu. Príbeh osvetľuje nevšednú lásku medzi človekom a zvieraťom a oslavuje krásu a ušľachtilosť vo všetkých jej formách. Ladislav Ballek, známy autor románov ako Južná pošta, Pomocník a Agáty, sa v literárnom svete preslávil svojou schopnosťou zachytiť zložitosti života v juhoslovenskom pohraničnom meste po druhej svetovej vojne. Jeho dielo zobrazuje prechod medzi starými a novými hodnotami v kontexte bohatého južného prostredia. Kým Južná pošta je lyrickou knihou o dospievaní, Pomocník a Agáty sú určené pre dospelých a ponúkajú hlboký pohľad na formovanie identity mesta. Príbeh Koník z Orlanda, vybraný pre mladých čitateľov, patrí medzi najlyrickejšie a najdojímavejšie dielo autora, ktoré zachytáva krásu vzťahu medzi človekom a zvieraťom.

V románe Lesné divadlo (1987), ktorého príbeh sa odohráva vo vojenskom prostredí na štátnych hraniciach, nastolil mravné otázky mužskej cti a zodpovednosti i schopnosti znášať dôsledky svojho konania i mylných rozhodnutí.

Akáty jsou významově bohatým epickým dílem zobrazujícím barvité dění v prostředí malého města na slovenskomaďarské hranici po druhé světové válce.Rovněž tak i Koník z Orlanda sleduje barvité osudyslovenského maloměsta těsně po válce a svou kroniku o Palánku dovádí až do let šedesátých.

Ballekov román nás uvádza do kraja na juhu Slovenska, do končín, ktoré si v porovnaní s inými naša literatúra doteraz menej všímala. Je to krajina neopakovateľná a zvláštna, a to nielen prírodou, ktorú vnímame akoby cez prizmu jej dlhých letných mesiacov, ale aj bohatou históriou, určenou polohou tohto kraja na križovatke dejinných udalostí, a najmä ľuďmi a ich zložitými vzťahmi, podmienenými okrem iného aj národnostným zložením jeho dediniek a malých miest. Jedno z nich — autor ho nazval Palánkom — sa stalo hrdinom románu Pomocník, médiom, ktoré určilo dramatické, spoločenské i ľúbostné osudy hlavných hrdinov, postáv, v ktorých príbehu sa verne odráža jeden z hlavných problémov povojnových čias — doznievanie starého spôsobu života s jeho túžbou po majetku, moci a peniazoch, ktorá ničí najkrajšie ľudské hodnoty. Pohľad na tento zanikajúci svet sa vyznačuje istou lyrickou nostalgiou, ale aj vedomím, že namiesto neho musí prísť nový, spravodlivejšie usporiadaný. Ballekov pozoruhodný, čitateľsky veľmi atraktívny román bol poctený viacerými cenami a máme v živej pamäti aj jeho vydarené divadelné, filmové a televízne spracovania.

Výber troch fabulačne uzavretých próz z románov Južná pošta a Agáty vyšiel pod názvom Kraj za vinicami (1983) a bol určený mládeži.

Kompozične je postavený na voľne nadväzujúcich príbehoch viacerých postáv. Neschopnosť prekročiť vlastné záujmy a obmedzenosť malomestského prostredia ich neraz dostáva do tragických situácií. Román Agáty tematicky nadväzuje na román Pomocník. Je to román veľkých epizód bez hlavného hrdinu. Dominuje v ňom evokovanie atmosféry, zahaľujúce politično románu a dokresľujúce zložité osudy hrdinov. Kompozične sa delí na dve časti, prvá časť obsahuje príbehy: Palánk - štvrť mačiek, Agáva, Palánk - mesto na hranici, Jar na ľade, druhá časť obsahuje: Palánk - námestie Republiky, Koník z Orlanda, Anjel a dom mačiek. 3. vydanie.

Román volně navazuje na knihu Pomocník a vypráví o životě malého městečka na slovensko-maďarském pohraničí v poválečných letech.

Ballekov román Pomocník nás uvádza do kraja na juhu Slovenska, do končín, ktoré si v porovnaní s inými naša literatúra doteraz menej všímala. Je to krajina neopakovateľná a zvláštna, a to nielen prírodou, ktorú vnímame akoby cez prizmu jej dlhých letných mesiacov, ale aj bohatou históriou, určenou polohou tohto kraja na križovatke dejinných udalostí. Jedno z nich - autor ho nazval Palánkom, médiom, ktoré určilo dramatické, spoločenské i ľúbostné osudy hlavných hrdinov, postáv, v ktorých príbehu sa verne odráža jeden z hlavných problémov povojnových čias - doznievanie starého spôsobu života a jeho túžbou po majetku, moci a peniazoch, ktorá ničí najkrajšie ľudské hodnoty.

Knižka o detstve a dospievaní z pohľadu malého človiečika, ktorý spoznáva svet okolo seba. Dej knižky je zasadený do prírody južného Slovenska, kde tiež dochádza k stretu s rovesníkmi a dospelým, medzi ktorými si utvára svoj pohľad na svet a životné hodnoty.

V novele Útek na zelenú lúku (1967) zobrazil mravný konflikt mladého človeka, ktorý spontánne, ba až živelne reaguje na krivdu a nepochopenie dospelých a chce ich ignorovať. Po čase však zistí, že jeho vzbura je márna a navyše ohrozuje takých ľudí, ako je on, a tým ešte znásobuje ich krivdu. Tento stav bezvýchodiskovosti rieši dobrovoľným odchodom zo života.