Silvia Herianová Knihy

Prvý edukačný materiál o Karpatoch ponúka komplexný pohľad na tento región, ktorý doteraz nemal obdobu na trhu. Príručka sa zameriava na celý karpatský oblúk a jeho prírodné bohatstvo, pričom každá kapitola je rozdelená na poznatkovú časť pre učiteľov, aktivity pre žiakov a pracovné listy. Na jej príprave sa podieľalo 40 autorov a recenzentov zo všetkých karpatských krajín, ktorí prispeli svojimi znalosťami. Materiál využíva biotopový prístup a pokrýva hlavné karpatské biotopy ako lesy, travinné biotopy, vody a mokrade, pričom predstavuje rôzne skupiny organizmov, ktoré v týchto biotopoch žijú. Námety aktivít sú navrhnuté tak, aby podporovali interaktívne vyučovanie, skupinovú prácu a zážitkové učenie, pričom obsahujú hry a úlohy, ktoré motivujú žiakov. Príručka je písaná zrozumiteľným jazykom a jej čitateľnosť zvyšuje grafika, ktorá dopĺňa texty a robí materiál atraktívnejším pre učiteľov.

Kniha mŕtvych je základným dielom tibetského buddhizmu. Vznikla pravdepodobne v 8. storočí n.l., kedy bola asi prvýkrát zapísaná. V nasledujúcich približne šiestich storočiach patrila k tajným, "zakopaným" knihám, ktoré neprenikli na verejnosť. O jej rozšírenie sa zaslúžil až v 14. storočí askét Karmalingpa, ktorý ju údajne objavil na hore Gampodar a odovzdal svojim nasledovníkom. Kniha mŕtvych je formulovaná ako poučenie pre zomrelého na jeho ceste na druhý svet - v "mezistave", ktorý nasleduje po fyzickej smrti. Podľa tibetských buddhistických predstáv smrť nie je absolútnym predelom medzi životom a neživotom, život pozemský a život posmrtný sú dve formy vyššej existencie a hranica medzi nimi je plynulá. Poučenie pre človeka, ktorý sa ocitol na prechode medzi týmito dvoma stavmi, nie je iba popisom pohrebného rituálu. Je to predovšetkým plán správnej životnej cesty, ktorý zahŕňa základné princípy buddhistickej morálky a filozofie a ktorý napokon vedie k vyslobodeniu. Z tohoto dôvodu je Kniha mŕtvych pre nás ojedinelým kultúrnohistorickým svedectvom o myslení a spôsobe života v starom Tibete.