Alexander Halvoník Poradie kníh

Alexander Halvoník (1945) študoval na FFUK v Bratislave francúzštinu a slovenčinu. Po skončení štúdia pôsobil na viacerých postoch v oblasti kultúry, naposledy ako riaditeľ Literárneho informačného centra. Recenzie, literárne materiály a preklady uverejňuje v literárnych časopisoch a iných periodikách. Knižne debutoval autorským prerozprávaním, Rozprávok z tisíc a jednej noci (1944). Svoj prozaický talent prezentoval v novele Svrbenie krvi (1996) a zbierke poviedok a noviel Generačníci (2021), mapujúcej citové a intelektuálne rozpory, ľudí po roku 1989 a v poprevratovom období. Jeho koncízne vtipné, ironické a štýlovo prepracované prózy odkrývajú boľavé miesta spoločnosti. Je autorom novely pre mládež Mátoha, neboj sa (2014). Literárnokritické články a eseje publikoval v knihách Premeny I (2004) a Premeny II (2014). Je spoluautor Dejín slovenskej literatúry (2009). Z francúzštiny preložil okolo 40 knižných titulov.. Je nositeľom viacerých ocenení vrátane Ceny ministra kultúry. ,,Neviem, kedy presne Alexander Halvoník publikoval svoj prvý literárno- kritický text, ale viem, že na poli literárnej kritiky pôsobí okolo päť desaťročí. Patrí k našim najaktívnejším kritikom, pričom ťažiskom jeho činnosti je poctivá recenzistika. V Halvoníkovom zornom poli sa ocitali nielen aktuálne vydávané knihy našej národnej spisby, ale aj inonárodné dielo preložené do slovenčiny. Halvoník sa sústreďuje na prózu, poézii sa venuje ojedinele. Jeho prístup k dielam sa vyznačuje pozorným čítaním, dokonalou znalosťou kontextov, precíznou a presvedčivou argumentáciou, a to v prípade kladného i záporného hodnotenia. Autor je erudovaný znalec, odborník par excellence, pravdaže, využíva literárnovednú terminológiu, ale aj výstižné obrazné vyjadrenia, no zbytočne sa v nich neutápa, takže veľkým kladom je. Že jeho texty sa dobre čítajú.“

Výber článkov,esejí,glos a recenzií z rokov 2005-2013 reflektuje literárny proces na Slovensku a jeho vývinové tendencie.Prináša množstvo podnetov pre skúmanie medziliterárnych,vývojových a spoločenských problémov súčasnej literatúry.

Takmer dobrodružný, dojímavý i veselý príbeh mátožieho mládenca Bertíka, ktorý sa pohybuje vo svete, ktorému nerozumie a ktorý nerozumie jemu. Aj on by chcel, aby všetko bolo inak, aby v jeho rodnom jazere boli ryby a raky, aby sa všetci k sebe správali slušne a aby sa nikto nemusel báť toho, čoho sa báť nemusí, a bál sa len toho, čoho sa treba báť. Lenže všetko je inak, ako si predstavuje. Mátoh, ktoré sú na svete na to, aby sme sa ich báli, sa už nikto nebojí, no bojí sa mátoha Bertík. Takmer všetkého: obyčajných vecí, vlastných sestier, rybárov, zvierat, slabých i mocných, dobrých i zlých, chlapcov i dievčat, dokonca slnečného dňa. Až kým mu do cesty nepríde naozajstný priateľ – pes básnik, ktorý ho naučí, že život je zvláštna a veru aj náramne zábavná hra, v ktorej vyhráva ten, kto sa nebojí. A v ktorej nejde ani tak o výhru, ale o rovnováhu medzi dobrom a zlom, nocou a dňom, keď slabé býva nezriedka silnejšie ako hrubá sila. Keď v sebe nájde takúto rovnováhu, keď si ju vydobyje v zápase s vlastným strachom, až vtedy dostane šancu stať sa naozajstným princom. Až vtedy nájde lásku, priateľstvo, šťastie i pokoj. A najmä svoje jazero, kde môžu byť všetci spokojní a šťastní, i keď je každý celkom iný. Aj tento príbeh je možno trochu iný, ako bývajú rozprávkové príbehy, no jeho inakosť je záhada.

Kultivovane vyrozprávaný príbeh o človiečikovi Ernestovi je príbehom o väčšine z nás, o našej plytkosti, ľahostajnosti a všednosti, ba i o našej schopnosti zaujať obranu pred hlbšími citovými zážitkami a uvažovaním o nich.