Margaret Atwoodová Knihy

Dejiny sa neopakujú, ale rýmujú. Keď v roku 1985 Margaret Atwood vydala román Príbeh služobníčky, kniha vzbudila zaslúžený ohlas, ktorý neutíchol viac-menej dodnes. Aj jeho pokračovanie Svedectvá vzbudilo veľký záujem čitateľov aj kritikov – autorka zaň dostala Bookerovu cenu. Dej románu sa odohráva pätnásť rokov po udalostiach opísaných v Príbehu služobníčky a jeho rozprávačkami sú prominentná predstaviteľka gileádskeho režimu a dve dospievajúce dievčatá žijúce v odlišných svetoch – Agnes z Gileádu a Daisy z Kanady. Prostredníctvom ich svedectiev sa pred čitateľom odvíja svet teokratickej diktatúry, v ktorej ženy a ľudské práva neznamenajú vôbec nič.

Šokujúca vízia Ameriky budúcnosti od nositeľky BOOKER PRIZE 2000. Zaujme pútavým dejom a nadčasovým posolstvom.

Kanadská spisovateľka Margaret Atwood v historickom románe Volali ma Grace spracovala prípad vraždy Thomasa Kinneara a jeho gazdinej Nancy Montgomeryovej, ku ktorej došlo v roku 1843 v Hornej Kanade. Zo zločinu obvinili a na trest smrti odsúdili dvoch služobníkov obetí: Grace Marksovú a Jamesa McDermotta. Neskôr však Grace udelili milosť a trest jej zmenili na doživotie. Hoci sa autorka prísne drží faktov a nezmenila ani najmenší detail z vtedajšej tlače alebo z diel iných spisovateľov, ktorí sa o prípad zaujímali, príbeh obohatila fiktívnou postavou psychológa, ktorý má odborne zhodnotiť Gracein duševný stav a jej možnú vinu. Lekár sa zo všetkých síl snaží ostať nezaujatý a profesionálny, a pritom sa čoraz viac sa zaplieta do Graceinho príbehu. Podľa románu nakrútili aj úspešný seriál.

Jeden z najlepších románov slávnej kanadskej spisovateľky. Je napísaný priam bestsellerovým štýlom, ale jeho hĺbka, šírka a bohatstvo ho radia medzi veľdiela literatúry 20. storočia. Životy troch žien, osudovo prepletené záhadnou existenciou ďalšej ženy, sa odvíjajú ako fascinujúci širokouhlý film...

Román Penelopiáda kanadskej autorky Margret Atwoodovej vychádza z jedného z najvýznamnejších starogréckych mýtov. Homérovo rozprávanie je však pre ňu už len jednou z verzií, a tak tento notoricky známy príbeh rozpráva po novom, z perspektívy Penelopy. Atwoodová nachádza v Homérovom rozprávaní dosť nezrovnalostí na to, aby mala dôvod pozrieť sa na celý „prípad“ z novej strany. Postupuje ako archeologička textu, pod starými nánosmi sa objavujú nové, neznáme vrstvy, ktoré logicky zapadajú práve tam, kde Homérov príbeh vytvára hiáty a nezrovnalosti. Atwoodová s nadhľadom spochybňuje kanonizovanú verziu príbehu a s jemným vtipom komentuje nielen pseudohrdinstvo Odysea, ale aj naučené feminínne správanie sa Penelopy.

Joan Fosterová je ženou najmenej s dvoma identitami a prehnanou predstavivosťou. V detstve mala problémy s nadváhou a zložitý vzťah s matkou, zato veľmi dobre vychádzala s otcovou sestrou Lou. Pred skončením strednej školy utiekla z domu, udržiavala milenecký pomer so starším mužom, potom sa zaľúbila do bipolárneho Arthura, za ktorého sa neskôr aj vydala. Teraz píše pod pseudonymom brakové romány. Keď sa však jej zbierka poézie nečakane stane literárnou senzáciou, Joan je nútená nafingovať vlastnú smrť a utiecť z rodného Toronta do Talianska, aby začala nový život.Román prvý raz vyšiel v roku 1976, autorka v ňom viac-menej paroduje romantické horory v štýle kostýmovej gotiky, s typickým nadhľadom poukazuje na niektoré pálčivé problémy svojej doby a opäť dokazuje, prečo je považovaná za jednu z najvýznamnejších a najuznávanejších spisovateliek 20. a 21. storočia.

Margaret Atwood je jedna z najoriginálnejších vizionárok svetovej literatúry. V najnovšej zbierke poviedok opisuje so sebe vlastným humorom, s prenikavým postrehom a nadhľadom vzostupy a pády života svojich literárnych postáv. Ťažiskom zbierky je sedem brilantných poviedok o veľkých aj malých radostiach, ale aj starostiach manželskej dvojice v priebehu niekoľkých desaťročí spoločného života, v ktorých autorka opisuje ich neobyčajný príbeh lásky a aj to, čo príde potom. Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Margaret Atwood, jedna z najznámejších kanadských autoriek, píše príbeh mladej ženy, ktorá po rozčarovaní odchádza do divočiny, kde sa pokúša nájsť svojho nezvestného otca - milovníka indiánskej kultúry. Príchod do drsnej prírody, na miesta, kde prežila detstvo, vyvoláva v nej veľa spomienok i úvah o živote. Hoci ani tu nenachádza životného partnera, dieťa, ktoré čaká, ju núti prehodnotiť samu seba a svoje miesto v spoločnosti.

With breathtaking command of her shocking material and with her customary sharp wit and dark humour, Atwood projects us into a conceivable future of our own world, an outlandish yet wholly believable place left devastated in the wake of ecological and scientific disaster and populated by characters who will continue to inhabit your dreams long after the book is closed

Tzv. společný román čili soubor povídek vymysleli a jako editoři sestavili Margaret Atwood a Douglas Preston. Koncept spočívá ve hře pro celou skupinu autorů přispívajících svým dílem do jednoho daného rámce, a tím je pandemie covidu v New Yorku. Kdo stihl před karanténou odjet z New Yorku na venkov, udělal to. Statisíce lidí však v New Yorku zůstaly, například obyvatelé jednoho notně omšelého činžáku. Skoro nikam se nesmí, ale střecha je pěkně plochá a dá se tam pohodlně posedět. Někdo přinese křeslo, někdo basu piv a lidé se tam začínají scházet, bez mobilů, zato každý se svým příběhem. Soused pozná souseda a hned se pandemie covidu-19 překonává o něco lépe. Nakladatelská anotace. Kráceno.