Annette Bjergfeldt Poradie kníh (chronologicky)

„Bola som počatá na tanečnom parkete v Buenos Aires v roku 1927.“ Tak sa začína úžasná cesta Lity s jej krásnou a rebelantskou matkou Fabiolou, ktorá je blázon do topánok a pracuje v najznámejšom obchode s obuvou v meste. Osud tomu chcel, že matka s dcérou musia utiecť z krajiny a skončia na vetrom ošľahanom ostrove v kanadskom Novom Škótsku, kde Fabiola predáva v obchode s lodným proviantom gumené čižmy a dreváky. Námornícka ubytovňa Betlehem je plná svojráznych postavičiek a Lita sa čoskoro spriatelí s hluchou dcérou hostiteľov. Keď na ostrov dorazí pán Saito s pohyblivými obrázkami, roznieti dievčenskú fantáziu. Putovné kino pána Saita je neodolateľnou odyseou o vôli žiť, o rytme, v ktorom tlčú srdcia, o tangu, topánkach, chlapcovi s jantárovými očami a tajomných vráskavcoch. No predovšetkým o láske.

Keď Estherin starý otec Hannibal kúpi v roku 1921 dom na Palermskej ceste v Kodani, predstavuje si, ako ho naplní operou, bohémskym duchom a omamujúcou vášňou, aká je opísaná v Šalamúnovej Piesni piesní. Ale pre jeho nevestu, ruskú hadiu ženu Varinku, sa čas zázrakov skončil vo chvíli, keď videla svoju prvú lásku zmiznúť v útrobách hrocha. Hrocha, ktorý mal byť v skutočnosti slonom a stať sa hlavnou hviezdou otcovho cirkusu. Ich dcéra Eva, letuška milujúca kúzla a zrejme aj jasnovidka, sa vášnivo zamiluje do švédskeho krotiteľa holubov. Hannibalovu túžbu po láske a umení zdedia jeho vnučky, dvojičky Esther a Olga, ktoré súperia o post rodinnej umelkyne, zatiaľ čo ich staršiu sestru zamestnáva túžba stať sa prvou kozmonantkou na svete. Ako napísal dánsky recenzent, Bjergfeldtovej román v tom najlepšom pripomína švédskych autorov Jonasa Jonassona a Fredrika Backmana, je to vyznanie lásky k životu vo všetkých farbách, ktoré ponúka.