Adriana Švecová Poradie kníh

Monografia sa snaží predstaviť právne východiská majetkovoprávneho postavenia ženy privilegovaného stavu – šľachtičnej – v postavení dcéry, manželky alebo vdovy v stredovekom a novovekom Uhorsku. Monografia ponúka ucelený pohľad na právne postavenie ženy cez súbor jej osobitných majetkových a taktiež dedičských práv. Vychádza z relevantnej právnej úpravy (právne obyčaje, zákonné články) a osobitne z vtedajšej právnej zbierky Tripartita (1514), ktorá konzervovala a pre celý novovek zakotvila práva uhorskej šľachty. Právne postavenie šľachtičnej bolo v tomto období určené viacerými zásadnými skutočnosťami, ktoré vychádzali z tradičnej podriadenosti mužskému pohlaviu a z potreby ochrany ženy (osobitne v ohrozených pozíciách vdovy alebo dcéry – siroty/polosiroty). Ženy sa nielen spoločensky, ale aj právne vnímali ako slabšie, krehkejšie pohlavie (infirmitas sexus) neoplývajúce dostatkom schopností pre samostatné právne konanie, čo vyjadrilo Tripartitum v I. časti, čl. 91 slovami: „Verum quia puellae plerumque animi levitate seducuntur... (Dievčatá sú často oklamané pre svoju ľahkomyseľnú povahu...).“ Zdôrazňovaná krehkosť (slabosť či nestálosť) žien (fragilitas sexus) viedla v duchu ich ochrany k zakotveniu osobitných dedičských nárokov dcér vo vzťahu k otcovskému majetku a osobitných nárokov manželky vo vzťahu k majetku manžela (resp. k pozostalosti manžela). Zo zásadných osobitných práv žien (popri nemožnosti nadobúdať a tiež dediť donačné a nedonačné majetky a práva vyhradené len mužom) monografia podrobne rozoberá vlasové právo, právo dievčenskej štvrtiny, obvenenie, parafernálie, veno, vdovské právo a vdovské dedenie. Tieto inštitúty stredoveká právna veda vnímala ako osobitné ženské práva (v ich vecnoprávnom a dedičskoprávnom chápaní bez presnejšej právnej kvalifikácie). Monografia tak čitateľovi ponúka, ako autorky dúfajú, zaujímavú historickú skicu na ženské uhorské elity v zúženom právno-historickom náhľade ich majetkovoprávneho statusu.

Paní prof. JUDr. Helena Barancová, DrSc., dovŕšila tohto roku krásne životné jubileum. Pri tejto príležitosti vychádza pocta, ktorou je vyjadrená úcta i uznanie. Pani profesorka Helena Barancová je spoluzakladateľkou Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave a uznávanou osobnosťou právnej vedy v oblasti pracovného práva.

Monografia sa zaoberá právnou úpravou sociálnej práce v oblasti starostlivosti o deti a mládež na Slovensku počas medzivojnovej Československej republiky. Skúma vznik novej inštitucionálnej bázy a pokusy o koordináciu v riešení naliehavého sociálneho problému, pričom sa zameriava na pôsobenie inštruktora sociálnej pečlivosti o mládež v Bratislave pod gesciou Ministerstva sociálnej pečlivosti. Analyzuje činnosť obcí a politických orgánov, najmä poručenských úradov a poručenských súdov po reforme z roku 1931, a ich kompetencie v ochrane záujmov detí a mládeže. Zásadným posunom oproti uhorskému modelu sú snahy štátu o podporu dobrovoľnej činnosti v oblasti ochrany detí a mládeže, vrátane aktivít Československého Červeného kríža a miestnych spolkov (Okresné pečlivosti o mládež). Kniha na základe archívneho výskumu dokladá, že starostlivosť o deti a mládež bola výsledkom koordinovaného úsilia štátu, dobrovoľných organizácií a samosprávy. Starostlivosť zahŕňala rôzne aktivity, ako sú podpora matiek s dojčatami, zdravotná starostlivosť o deti, pomoc telesne a duševne hendikepovaným, podpora mravne „vadnej“ mládeže a starostlivosť o kriminálnu mládež.

Toto dvojzväzkové dielo k trnavským novovekým meštianskym závetom vykazuje znaky jasne vyprofilovanej právnohistorickej analýzy a syntézy, ktoré sú prezentované v monografickej časti.Edícia prameňov bude môcť byť využitá v ďalšom vedeckom výskume aj vo výuke dejín práva, event. vo všeobecno- historických disciplínach/pomocných vedách historických ect. Celá historická/právnohistorická obec na Slovensku tak bude mať pre budúcnosť k dispozícii obsiahlu edíciu právnych prameňov, hoci len rozsahu regionálneho, tzn.trnavského mestského právneho okruhu.Autorka obsiahla základné dedičskoprávne zásady a majetkoprávne a dedičskoprávne vzťahy uhorského meštianskeho práva, ktoré bolo zdrojom príprav budúcich kodifikácií, a preto v predloženom diele ide de facto o jeden, ale nie jediný z predobrazov moderného dedičského práva na Slovensku.