poéma o kozmonautoch
Napísal aj niekoľko básnických skladieb, ktoré nazval lyrickými poémami: Pieseň o revolúcií, Dve námestia, čo plodia sny, z ktorých je najznámejšia Pozvanie nebies. Zachytil tu prienik kozmonautiky do medziplanetárnych svetov.
V horskej chate prežíva svoje detstvo hlavný hrdina knihy Ďuro. On sám prosto a čisto predstaví prekrásny svet horskej prírody i svojich najbližších. S veľkým obdivom rozpráva o staršom bratovi Jožovi, mlčanlivom Vlkovi, s nehou o päťročnej sestričke Gabike, s láskou o rodičoch: o všetkých, s ktorými sa stretáva, vyslovuje sa s úprimnosťou a nepolapiteľnosťou chlapca, ktorému je zmysel pre česť a spravodlivosť prirodzený. Pohodu rodiny a radosť, s akou Ďuro prežíva svoju rodiacu sa lásku i lásku staršieho brata, z čista jasna pretne tragédia. Udalosť na ktorej nik nemôže nič zmeniť, je jednoducho previerkou, ktorá dokáže, že z chlapcov sa stávajú muži. 66-132-67