Jozef Miloslav Hurban Knihy

V historickom románe Gottšalk upriamil sa Hurban na osudy pobaltských Slovanov v 11. storočí, keď im germánski susedia spolu s kresťanstvom prinášali aj útlak. Autor na základe historických skutočností chce tu vyjadriť, že rozširovaním aj tej najhumánnejšej myšlienky pácha sa bezprávie, akju násilím presádzajú do prostredia, ktoré má už svoje kultúrne tradície. Proti slobodnému preniknutiu nových šľachetnejších ideí vyvolávajú odpor práve nešľachetné zámery ich nositeľov. Hoci Hurbanovi záleží na týchto ideových otázkach, chce čitateľa nielen poučiť, ale aj zaujať a pobaviť, vyhovieť jeho vkusu ľúbostnými, dobrodružnými a bojovými scénami, ktoré napísal živo a dramaticky.

Jozef Miroslav Hurban bol asi najpovolanejší na napísanie Štúrovho životopisu. Bol jeho priateľ a v mnohých veciach najbližší spolupracovník a disponoval aj odbornými schopnosťami. Dlhé roky zbieral a spracovával materiál, dospel až po rok 1848. Životopis uverejňoval až na sklonku života na pokračovanie v Slovenských pohľadoch. Rozpomienky sa organicky viažu k materiálu, súvisiacemu so životopisom Ľudovíta Štúra, preto sú súčasťou publikácie, ktorej podstatnú časť tvorí Hurbanovo vylíčenie Štúrovho života.

Štrnásť čŕt, ktoré Hurban spísal počas svojej liečby v kúpeľoch Korytnica v roku 1847. Píše o stave spoločnosti, o národných témach. Síce rozumie ťažkému životu ľudí „pri terajších povodniach, nemociach, pálenkových moroch, hlade a smäde“, ale pripúšťa a ostro napáda aj „nemoci lenivosti, bachratosti a sadlovitosti, pochádzajúcich z presýtenosti“. Jozef Miloslav Hurban sa r. 1845 liečil v Korytnici a so svojimi zážitkami sa v podobe 14 pohárikov korytnickej vody (uvádza ich nesprávne 15, lebo 12. pri číslovaní preskočil) podelil s čitateľmi IV. ročníka Nitry. Pravda, tieto poháriky ponapĺňal tak, aby sa tým, komu ich posiela, „zavrtelo v nose“. Sú to vlastne Hurbanove poznámky k súvekému životu, ktorými sa s humorom vyrovnáva so svojimi protivníkmi, či už ide o boj za spisovnú slovenčinu, teologické boje o úniu, o spolky miernosti atď. Alegorická báseň Divadlo duchov nad Tatrami sa tematicky viaže na Korytnické poháriky, je ich pokračovaním i záverom. Digitalizovaný výbor z publikace: Jozef Miloslav Hurban. Korytnické poháriky. Tatran. Bratislava 1987. 152 s. Viera Bosáková-Surová zostavila, edične pripravila a napísala poznámky a vysvetlivky.

Satirická novela, v ktorej Hurban pranieruje klebety, intrigy, faloš a pretvárku. Dej novely sa odohráva v meste Bruchoslavice. Takmer všetci Bruchoslavčania sú morálne spustnutí ľudia, chamtiví mamonári, zbožňujúci peniaze a klebety. O Bruchoslavčanoch autor hovorí, že: „majú klebetenie radšej ako každodenný chlieb“. Klasika zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaný výňatek z publikace: Jozef Miloslav Hurban. Dielo I. Tatran. Bratislava 1983. 744 s. Viera Bosáková zostavila, textologicky spracovala a napísala poznámky a vysvetlivky. Július Noge napísal úvodnú esej.

Čitateľovi sa v knihe predstavia dve najčítanejšie autorove diela. Prvou je historická povesť zo 14. storočia Olejkár. Na pozadí historických udalostí hrdinskej osobnosti Matúša Čáka prináša táto próza dobrodružný príbeh, plný napínavého deja, úkladov a zvratov. Druhá próza Od Silvestra do Troch kráľov je ladená humorne. Autor v nej ostrie svojej satiry zameral proti malomeštiackemu skupáňovi, v širších súvislostiach proti malomestskej pýche, proti zhonu za majetkom, proti nevzdelanosti.

Zámerom zostavovateľa Reného Bílika je ukázať J. M. Hurbana ako kľúčového príslušníka pragmatického krídla generácie slovenských romantikov. S týmto cieľom prezentuje výber najmä prozaické práce napísané v historickom žánri, zakladajúce jeho mýticko-pragmatickú líniu v slovenskej literatúre a Hurbanove prózy – „obrazy“ zo „súčasnosti“ ako potvrdenie autorovho pragmatického gesta a autorovej koncepcie dejín. Články sú volené tak, aby sa v nich odkryli autorove názory na romantickú estetiku, na jeho pragmatické (osvetové) chápanie funkcií literatúry, ale aj na povstanie v r. 1848/49 a na osobnosť Ľ. Štúra. Reakcie na Hurbanovo dielo sú komplementom k (auto)portrétu vytvorenému vlastnými textami.