Hrdinka románu — dona Obdúlia pochádza zo slávneho rodu Montcadovcov a je na to veľmi hrdá. Má 84 rokov, umiera, ale ani v týchto vážnych chvíľach sa nevzdáva svojich zásad a spôsobov. Je impulzívna a ignoruje etiku. Okolo jej postele sa tisnú príbuzní, ktorí čakajú na dedičstvo. Dona Obdúlia, vzor cnosti a ochrankyňa mravov, umierajúc najradšej spomína na svoje úspechy u mužov, takže je čitateľovi jasné, že to bolí cnosť iba z núdze. Svoj protest voči okolitému svetu najlepšie zvýrazní svojím testamentom. Román sa ponáša na starý portrét z aristokratického salónu. Autor humorne a súčasne vysoko umelecky načrtol boj dvoch svetov - starého, miznúceho, s novým, nadchádzajúcim. A dona Obdúlia, hoci je aj predstaviteľka toho miznúceho sveta., natrvalo utkvie v čitateľovom povedomí. Ve slovenštině, verše přebásnil Miroslav Neman.
