Karol R. Sorby Knihy

Predkladaná učebnica modernej spisovnej arabčiny je druhým, doplneným a prepracovaným vydaním. Je určená všetkým tým, ktorí z vedeckých alebo profesionálnych dôvodov chcú získať potrebné jazykové znalosti a zručnosti a to tak za účelom bezprostrednej komunikácie, ako aj pre získanie prístupu k arabsky písaným materiálom, tlači a literatúre.Vo všetkých arabských krajinách sa píše jedným a tým istým arabským jazykom - modernou spisovnou arabčinou...

Pôvodná práca slovenského arabistu v širokom zábere analyzuje rozvoj národného hnutia medzi Arabmi od jeho počiatkov v 19. storočí až do polovice 50. rokov 20. storočia.

Predkladaný druhý diel učebnice "Moderná spisovná arabčina 2" je druhým, doplneným a prepracovaným vydaním. Organicky nadväzuje na prvý diel a uzatvára sa tým dvojdielna práca, ktorá môže byť použitá tak pri intenzívnom ako aj tradičnom spôsobe výučby, nielen pre štúdium na vysokej škole, ale aj pre štúdium v účelových kurzoch. Základným cieľom je rozvinúť jazykové zručnosti adepta arabčiny po 2 líniách: aktívne - dôkladným zvládnutím komunikatívnej stránky, a pasívne - spoľahlivým orientovaním sa v publicistickom ako aj literárnom štýle spisovnej arabčiny.

Prvý diel pôvodnej práce slovenského arabistu-historika prináša v druhom prepracovanom a rozšírenom vydaní syntetické spracovanie novodobých politických dejín arabského východu v etape rozmáhajúceho sa národnooslobodzovacieho zápasu s osobitným zreteľom na medzinárodné súvislosti tohto historického vývoja.

Cieľom práce Karola R. Sorbyho bolo podať syntetický prehľad politických dejín arabského východu v období po druhej svetovej vojne. Ide o konkrétny historický výskum procesu, ktorý je významný tým, že sa tu kládli základy nového spoločenského poriadku a jeho ďalšie smerovanie. Práca si teda kladie za cieľ prispieť k hlbšiemu poznaniu historického vývoja arabského sveta v sledovanom období v celej jeho zložitosti a protirečivosti.

Arabské územie na Blízkom východe bolo do konca prvej svetovej vojny priamo alebo formálne súčasťou Osmanskej ríše. Po jej páde v roku 1918 sa dostalo do koloniálnej závislosti od európskych veľmocí. Veľká Británia a Francúzsko si Blízky východ rozdelili ako vojnovú korisť a mierová konferencia v Paríži im arabské územie zverila do správy vo forme mandátov. Arabi umelo rozdelení do predtým neexistujúcich štátnych útvarov, počas celého medzivojnového odbobia zúfalo bojovali za svoju slobodu a nezávislosť. Pôvodná práca slovenského arabistu-historika v širokom zábere sleduje región Blízkeho východu v medzivojnovom období tak z hľadiska vnútorného politického a spoločenského vývoja v jednotlivých krajinách, ako aj z hľadiska jeho miesta v medzinárodnej politike. Všíma si aj tvoriace sa nové medziarabské vzťahy a snahy Arabov o zjednotenie. Korene mnohých dnešných medzinárodných problémov možno nájsť práve v udalostiach sledovaného obdobia.

Práca slovenského orientalistu-historika v širokom zábere analyzuje politický a spoločenský vývoj na Blízkom východe, osobitne v Egypte v polovici päťdesiatych rokov 20. storočia.

Pôvodná práca slovenského arabistu-historika prináša syntetické spracovanie medzivojnových vnútropolitických dejín Iraku v medzinárodných súvislostiach.

Táto vedecká monografia je súčasťou pôvodného projektu, ktorého zámerom bolo vypracovať prácu podávajúcu ucelený obraz povojnových politických dejín časti arabského sveta...

Dr. Sorby prezentoval projekt „Jún 1967. Šesť dní, ktoré zmenili Blízky východ“, ktorý sa zameriava na analýzu ideologických, politických, spoločenských a hospodárskych príčin, ktoré viedli k významným udalostiam tohto obdobia. Uvádza, že za posledné štyri desaťročia vzniklo množstvo publikácií na túto tému a mnohé archívne dokumenty boli odtajnené. Hoci sú fakty z roku 1967 známe, prístup k novým správam špionážnych služieb pravdepodobne neprinesie zásadné zmeny v chápaní týchto udalostí. Väčšina prác izraelských autorov je dostupná v angličtine, zatiaľ čo archívy v arabských krajinách zostávajú pre bádateľov neprístupné. Napriek tomu existuje množstvo prác a spomienok egyptských a arabských autorov, ktoré obsahujú relevantné dokumenty a informácie z dobovej tlače. Mnoho autorov píšucich v európskych jazykoch však ignoruje tieto perspektívy. Dôležité je, že nestrannosť autora môže ovplyvniť hĺbku jeho angažovanosti, čo znamená, že pohľady arabských a izraelských autorov, ako aj amerických a sovietskych, sa na rovnaké udalosti často líšia.