Tretia kniha začína udalosťami roku 467 pred Kr. Autor v nej popisuje zväčšovanie moci tribúnov ľudu, epochu vlády decemvirov, pokračujúce vojny s Aequami, Volscami, Sabinmi a ďalšími národmi.
V štvrte knihe sa Livius zaoberá vznikom a vládou vojenských tribúnov, vznikom cenzorského úradu a súperením senátorov s ľudom pri voľbách do najvyšších úradov štátu. Popisuje neustály odpor a vzbury susedných národov proti Rimanom a početné vojny s mnohými mestami a národmi. Štvrtá kniha končí udalosťami roku 404 pred Kr.
Livius zhrnul do svojich Dejín všetky najvýznamnejšie udalosti najstaršej rímskej histórie až do jeho súčasnosti. Stal sa najvýznamnejším dejepiscom svojej doby a väčšina diel starších dejepiscov pre obľubu jeho Dejín upadla do zabudnutia. Z Liviovho diela neskôr čerpali mnohí ďalší spisovatelia. A hoci sa nezachovalo celé, dodnes je cenným zdrojom poznania najstaršej rímskej histórie.
V prvej knihe sa Livius zaoberá najstaršou rímskou históriou od príchodu Aenea do Itálie až do skončenia vlády kráľov. Po stručnom uvedení udalostí pred založením Ríma autor prechádza na samotné založenie Ríma a ďalej sa venuje všetkým rímskym kráľom a skutkom spojených s ich vládou. Prvá kniha končí nástupom prvých konzulov k moci.
Druhá kniha sa zaoberá počiatkami rímskej republiky od roku 509 pred Kr. a bojom Rimanov o zvrchovanú moc so susednými národmi, Veienmi, Sabinmi, Volscami či Aequami, pokusmi o obnovenie kráľovskej vlády, tvorbou nových zákonov, vznikom nových chrámov, nástupom prvých diktátorov či vytvorením úradu tribúnov. Druhá kniha končí udalosťami roku 468 pred Kr.
Publikáciu dopĺňa štúdia Ivana Janeka Dejepisectvo Tita Livia.
Knihy XVII – XX sa zaoberajú udalosťami v rozmedzí rokov 260 – 219 pred Kr. Opisujú udalosti prvej púnskej vojny, boje na Sardínii a Korzike, vojny s predalpskými Galmi a Ligúrmi a vojenské výpravy v Ilýrii a Histrii.
Monumentálne dielo „zlatého veku“ rímskej literatúry o dejinách rímskeho ľudu a štátu, ktoré rozsahom látky a umeleckým spracovaním zatlačilo do úzadia predchádzajúce práce rímskych historikov. Originálna ručná umelecká knihárska práca.
Za prvého rímskeho cisára Octaviana Augusta, v období tzv. "zlatého veku" rímskej literatúry, zrodilo sa monumentálne dielo Tita Livia o dejinách rímskeho ľudu a štátu, "Knihy od založenia mesta", ktoré rozsahom látky a umeleckým spracovaním zatlačilo do úzadia všetky predchádzajúce práce rímskych historikov a stalo sa hlavným prameňom pre poznanie tak najstarších čias, ako aj dejín republikánskeho obdobia Ríma od jeho bájnych začiatkov až po r. 9 nášho letopočtu. Dejiny Ríma, to sú u Livia predovšetkým osudy veľkých jednotlivcov, osobností a hrdinov, ktorých si vyberá veľmi premyslene a s presným zámerom. Vystupujú hlavne ako nositelia starých republikánskych cností, majú pomôcť oživiť staré dobré mravy a tradície, ktoré v dlhotrvajúcich vojnách zanikli alebo veľmi upadli. Zosobňujú cnosti a vlastnosti, ktoré urobili Rím veľkým, mocným a slávnym, ako Romulus a Remus a ďalší králi, udatní bojovníci Horatius Cocles, Mucius Scaevola, Camillus, Coriolanus, Menenius Agrippa, Manliovci, Scipiónovci, hrdinské ženy, ako Cloelia, cnostná Lucretia a Virginia, ale z druhej strany aj púnsky vojvodca Hannibal, galskí bojovníci a celý rad iných postáv, ktorými sa Liviovo dielo stalo aj nevyčerpateľným prameňom a podnetom najmä k európskej dráme, ale aj k iným slovesným druhom, ktoré sa vždy znova a znova vracajú k témam z rímskej histórie.
Sedmým svazkem Dějin se uzavírá překlad spisu jednoho z nejvýznamnějších římských historiků, který svým podáním vtiskl dílu formu, již se po něm snažili napodobit i historikové pozdějších dob. Závěrečný svazek zahrnuje knihy 41-45 a líčí podmanění Sardinie, třetí makedonskou válku, konec Makedonie a její přeměnu na římskou provincii, boje Říma s obyvatelstvem provincií i dosud neobsazených území, jako s Illyry, Hispány, Thráky aj. Nebývalý vzrůst osobní pýchy, svévole a krutosti je důsledkem rozmachu impéria.
Ve čtvrtém svazku Livius líčí především průběh druhé punské války a dále zápas Římanů s Makedonií až do triumfu v r. 167 př. n. l. Velkolepý historický obraz, který tu Livius před očima čtenáře odvíjí, zpřítomňuje vleklou, leč dramatičností nabitou dobu sporů starého Říma sKartágem, kdy se dom čela boje proti Římanům dostává vejevůdcovsky nesmírně nadaný syn Hamilkarův Hanibal a kdy budoucí světová metropole musí podstoupit skutečně tvrdý boj o bytí a nebytí, než po drtivých porážkách dosáhne přece jen konečného vítězství a vyvrátí Kartágo do základů.
