Ján Chryzostom Korec Knihy

Ako zavlažiť duchovné polia Európy, aby priniesli úrodu aj pre celý svet? Nevyhnutne sa musíme rozvíjať ako kresťanské osobnosti. Autor nám predstavuje rozličné cesty viery, cesty formovania. Jeho jasnozrivý pohľad chce vidieť pravdu súčasnosti a neváha sa o ňu podeliť, aby chránil človeka a nasmeroval ho k Prameňu. Inými slovami je to výzva na svätosť. Otec kardinál nás pozýva na túto cestu, každého podľa jeho povolania v súlade s Božou vôľou. Nevyhovárajme sa, že sme nedostali tento dar! Boh ho chce dať každému, je však potrebné naše úsilie, aby sme sa preň otvorili. V knihe spoznáme mnohé príklady zrelých kresťanských osobností, akými boli Tomáš Morus, Jean Guitton, A. de Saint-Exupéry, Matka Terézia či G. K. Chesterton.Kardinál Korec ako vynikajúci odborník „na človeka“ dohovára jeho osobnosti, ako skúsený spisovateľ sprostredkúva zážitok z naozaj dobrého a hodnotného čítania, ako otec obdarúva láskou a starostlivosťou a ako pravá a rozvinutá kresťanská osobnosť svedčí, že dobrý život veriaceho človeka môže byť nielen šťastím pre neho, ale aj požehnaním pre mnohých.

Prináša aktuálne úvahy o stave ľudskej slobody v súčastnosti, jej ohrození, o zodpovednosti, ktorá so slobodou súvisí, i o svedomí, ktoré je jej strážcom. Dočítame sa v nej aj o zneužití ľudskej slobody v histórii, o tom, aká cesta vedie k záchrane, k večnému životu.

Kniha obsahuje úvahy nad tým, čo Písmo hovorí o svete, o človeku, zamyslenie nad veľkými postavami Starého zákona a osvetlenie jeho významu pre kresťanstvo. Vďaka nej máme šancu Starý zákon lepšie spoznať a pochopiť. Postavy a činy Abraháma, Mojžiša, Samuela, Saula, Dávida, Jozefa pred nami ožívajú a stávajú sa nám bližšie. Trúfalá hrdosť, neochota riadiť sa Božím zákonom bola v človeku od prvého zlyhania a ani vyvolené postavy sa jej nevyhli. Boh však zostával vždy verný pre svoje vlastné sväté meno a pre svoju lásku.

Naše kresťanské dejiny a tradície ... Treba ich poznať, chrániť, rozvíjať a žiť. Takmer sme na ne zabudli. Cirkev by mala mať možnosť ďalej účinne rozvíjať svoje poslanie u nás. Veľké poslanie tu však čaká všetkých ľudí dobrej vôle. Máme pripomínať všetkým dušiam na Slovensku, čím sú pre nás naše kresťanské tradície. Cirkev v dejinách Slovenska bola učiteľkou viery i kultúry, pomáhala nám z viery žiť. Varovala i povzbudzovala. Má nám čo povedať aj dnes. Áno, aj dnes, uprostred duchovného rumoviska. Vydanie prvé

Kniha otázok a odpovedí, ktoré začínajú po skončení 2. svetovej vojny, o tom, čo Cirkev na Slovensku prežívala v druhej polovici 20. storočia v období ateistického režimu komunizmu.

Kniha obsahuje niektoré závažné pohľady na históriu. Väčšinou máme len plytký obraz o histórii národov, o ich zmýšľaní a živote. Aby sme vedeli pravdivo hodnotiť epochy, storočia, zmýšľanie, obdobie pohanstva a význam kresťanstva, je potrebné poznať súvislosti. Dozviete sa pravdu o svetlých i tmavých stránkach histórie. Možno vám kniha ponúkne nepoznané alebo pripomenie zabudnuté. Istotne však hovorí o svetle, ktoré sa rozsvietilo v dejinách cez kresťanstvo, Cirkev, cez Ježiša Krista.

Autor sa zamýšľa nad širokým problémom viery, ktorý považuje za kľúčový problém človeka i celých národov. Kardinál Korec svojím dielom presvedčivo dokazuje, že kresťanská viera má aj v tomto svete šancu, ak sa človek spamätá, vymaní sa z chaosu a začne hľadať pravdu.

V noci z 13. na 14. apríla 1950 obsadili milicionári, príslušníci verejnej bezpečnosti a tajnej polície všetky mužské kláštory v celej republike. Bola to „noc, ojedinelá za tisíc rokov kresťanstva na Slovensku a v Čechách. Noc, v ktorej naši vlastní ľudia, pohrdujúc dejinami a ich duchovnou náplňou vykonali to, čo neprišlo na myseľ ani Tatárom, ani tureckému panstvu, ani nikomu inému v predlhých dejinách nášho ľudu a národa. Noc, ktorá zostane navždy najtemnejšou a najbarbarskejšou nocou... Bola to noc, v ktorej boli zlikvidované všetky mužské rehole a ich kláštory...“ píše kardinál Korec vo svojej knihe Od barbarskej noci.