Malcolm Gladwell Knihy

Podtitul knihy znie: Ako myslieť bez rozmýšľania. Niekedy sa celé hodiny rozmýšľame a dlho nám trvá, kým dospejeme k nejakému rozhodnutiu. A niekedy stačí iba minútka, záblesk a správne rozhodnutie je na svete.

Kniha Bod zlomu je životopisom veľmi jednoduchej myšlienky. Podľa nej vznik módnych trendov, nástup a pokles kriminality, premena neznámych kníh na bestsellery, nárast fajčenia medzi dospievajúcou mládežou, fenomén šírenia informácií ústnym podaním alebo akýkoľvek počet iných záhadných zmien, ktorými sa vyznačuje každodenný život, najlepšie pochopíme, ak ich budeme považovať za epidémie. Myšlienky, výrobky, správy aj spôsoby správania sa šíria rovnako ako vírusy. A dramatický moment v epidémii, keď sa všetko môže naraz zmeniť, je bod zlomu.

Výnimoční sú rozprávaním o úspechu, ktorého hrdinami sú právnici, vrcholoví športovci, softvéroví magnáti, ale aj dvanásťročná školáčka či hyperinteligentný farmár, ktorý nikdy nedoštudoval. Mozaikou príbehov Gladwell postupne narúša mýtus individuálnej zásluhy, inteligencie a ambícií ako predpokladov úspechu a odvracia pohľad od úspešných a výnimočných na ich okolie. Či sa človek stane hviezdou, vrcholovým športovcom alebo úspešným podnikateľom, závisí aj od toho, kedy a kde sa narodí, aké má rodinné zázemie, či bude mať možnosť tvrdo a dostatočne dlho pracovať a aké dedičstvo preberá z kultúry, v ktorej žije. To všetko vytvára príležitosť, ktorá je pre úspech prinajmenšom taká dôležitá – ak nie dôležitejšia – ako kvality jednotlivca. Gladwell tvrdí, že ak chcete byť miliardárom zo Silicon Valley, záleží na tom, v ktorom roku ste sa narodili, a ak chcete byť úspešným pilotom, dôležité je miesto vášho narodenia. Život výnimočných ľudí sa odvíja podľa zvláštnej a prekvapujúcej logiky a vysvetlením tejto logiky Gladwell ponúka fascinujúci a provokatívny vzor na čo najväčšie využitie ľudského potenciálu.

Prečo naše interakcie s cudzími ľuďmi veľa ráz dopadnú zle? Ako sa Fidelovi Castrovi podarilo vodiť za nos CIA celú generáciu? Prečo sa Neville Chamberlain domnieval, že môže dôverovať Adolfovi Hitlerovi? Prečo stúpa počet sexuálnych napadnutí vo vysokoškolskom prostredí? Učia nás televízne seriály niečo o medziľudskom styku, čo nezodpovedá realite? Ako sa vyznať v cudzích ľuďoch je klasickým Gladwellovským intelektuálnym hĺbaním a objavovaním, podnetným a kontroverzným ponorom do histórie, psychológie a medializovaných škandálov. Malcolm Gladwell vrhá nové svetlo na podvody Bernieho Madoffa, súdny proces s Amandou Knoxovou, samovraždu poetky Sylvie Plathovej, škandál okolo pedofílie Jerryho Sanduského na Pensylvánskej štátnej univerzite a smrť Sandry Blandovej, pričom spochybňuje naše chápanie týchto a aj ďalších udalostí. Gladwell uvádza, že na nástrojoch a stratégiách, ktoré využívame, aby sme sa vyznali v neznámych ľuďoch, je niečo krajne pomýlené. A keďže nevieme, ako komunikovať s cudzími ľuďmi, vzniká tak priestor na konflikty a nedorozumenia s nedozerným dosahom na náš život a svet. Táto prvá Gladwellova kniha od čias najpredávanejšieho trháka Dávid a Goliáš je pôsobivým sprievodcom pre našu turbulentnú dobu.

V časoch pred druhou svetovou vojnou väčšina vojenských mysliteľov nepovažovala lietadlá za dôležitý prvok ozbrojených síl. Vnímali ho len ako doplnok k pechote. Ale istá malá skupina idealistických stratégov, ktorá si hovorila „bombardovacia mafia“, si položila otázku: „Čo ak by sme dokázali paralyzovať nepriateľa a zároveň výrazne znížiť počty obetí presne cieleným bombardovaním?“ V ostrom protiklade s touto stratégiou stálo bombardovanie Tokia, najsmrteľnejší nálet druhej svetovej vojny, ktorému velil generál Curtis LeMay. Jeho krutý pragmatizmus a taktika spálenej zeme si vyžiadali tisíce nevinných obetí z radov civilného obyvateľstva, na druhej strane odvrátili plánovanú inváziu amerických vojsk do Japonska, ktorá by zrejme zanechala väčšiu spúšť. V Bombardovacej mafii sa Gladwell pýta: „Stálo to za to?“ Možno by všetko dopadlo inak, keby LeMayov predchodca generál Haywood Hansell zotrval vo svojej funkcii veliteľa bombardovacieho letectva na Guame. Hansell bol presvedčený zástanca presného bombardovania, ale z pomyselného ringu o veliteľský post vyšiel napokon ako víťaz Curtis LeMay, ktorý sa krátko nato postaral o najtemnejšiu noc v dejinách druhej svetovej vojny. Bombardovacia mafia prináša pútavý príbeh o vytrvalosti, novátorstve a nevyčísliteľnej cene vojny.

Prečo sa niektorí ľudia zaseknú a iní spanikária? Prečo máme veľa druhov horčice, ale kečup zostal rovnaký? Kniha ponúka výber najlepšieho z publicistickej tvorby Malcolma Gladwella, považovaného za najoriginálnejšieho amerického novinára. Devätnásť esejí, ktoré sa prvýkrát objavili v New Yorker, dokumentuje autorovu veselú povahu a neutíchajúcu zvedavosť, vďaka ktorým sa stal bystrým skúmateľom skrytej výnimočnosti. Rozdelená do troch tematických celkov, kniha obsahuje dojemné rozprávanie o vynálezcovi antikoncepčnej pilulky a príbeh Howarda Moskowitza, pioniera lahodných omáčok. Gladwell sa posadí k Ronovi Popeilovi, kráľovi americkej kuchyne, a odhaľuje tajomstvá Cesara Millana, „krotiteľa psov“. Autor sa zamýšľa nad tým, čo chodí Millanovi po rozume, keď skrocuje zviera, a kladie si otázku, čo vidí pes. V ďalšej časti skúma dôveryhodnosť inteligenčných testov a odhaľuje, prečo sa zamestnávatelia v Silicon Valley pretekali pri najímaní jedného absolventa. Gladwellova práca je fascinujúcim pohľadom na rôzne aspekty našich životov a rozhodnutí, ktoré formujú našu realitu.

Jak myslet bez přemýšlení. Mžik je o jednom prostém faktu: Velmi rychlá a leckdy zdánlivě neuvážená rozhodnutí mohou být stejně dobrá jako rozhodnutí opatrná a rozvážná. Není totiž důležité mít co nejvíce informací, ale vybrat si ty podstatné. Schopnost mít jasno již v prvních dvou sekundách nebývá podle autora knihy Malcolma Gladwella žádným darem shůry, kterým disponuje pár šťastlivců. Je to schopnost, kterou v sobě může vypěstovat každý z nás. Čtenáři velmi oblíbený americký novinář v knize podrobně zkoumá momenty našeho instinktivního rozhodování a popisuje, co se děje v mozku, když se musíme rychle rozhodnout, ale nemáme čas přemýšlet. Rychlá rozhodnutí autor demonstruje na skutečných příbězích někdy i se špatným koncem. Ten mívají obvykle na svědomí rozhodnutí učiněná na základě předsudků či zavedených stereotypů.

Jak myslet bez přemýšlení Zdánlivě nevědomou schopnost bleskového rozhodnutí lze kultivovat a může se jí naučit každý. Na příkladech ze života lidí různých profesí autor čtivou formou ukazuje sílu i úskalí instinktivních rozhodnutí a přibližuje složité myšlenkové procesy, které za nimi stojí. Opírá se přitom o experimenty a výzkumy, které dokládají, jak pracuje ta část mozku, nazývaná adaptivní nevědomí. Studium těchto procesů je novým oborem psychologie. Mžikem, tedy v prvních dvou vteřinách učiněné rozhodnutí, je v nevědomí dokončeno dlouho před tím, než si ho připustíme vědomě. Přitom může být stejně dobré jako rozhodnutí učiněné opatrně a rozvážně. Chceme-li být při rozhodování úspěšní, musíme škrtat, vyloučit méně důležité informace a znát své vlastní myšlení.

Co se děje v našem mozku, když se musíme rychle rozhodnout a nemáme čas přemýšlet? Jak je možné, že znalec umění rozpozná na první pohled padělek, který neodhalily komplikované testy? Jak se stane, že vycvičení policisté zabijí v přestřelce nevinného člověka, protože ho považovali za zločince? Můžeme se spoléhat na stereotypy, anebo nás zradí? Momenty našeho instinktivního rozhodování zkoumá ve své nejnovější knize Mžik americký novinář Malcolm Gladwell. Ukazuje, že není důležité mít co nejvíce informací, ale vybrat si ty podstatné.