Je pekné, že sa dnes, v čase Instagramov, ešte píšu cestopisy. Menej pekné je, že ich píše Gabo Žifčák, lebo je to voš lenivá pohodlná. Z toho vyplýva niekoľko špecifík tejto knihy: 1. exotická destinácia je len plátno, na ktoré Žifčák premieta svoje umrnčané ego; 2. takže nečakajte, že v nej nájdete praktické informácie; 3. ale čakajte, že vám to vôbec nebude prekážať. Táto kniha je totiž veľmi vtipná.
Všetko začalo v malej krčme v Bratislave na Americkom námestí, ktorá kedysi dávno slúžila ako verejné hajzle. Tu totiž niekedy vo februári moja láska využila môj stav medzi trinástou až devätnástou borovičkou a vyslovila prianie, že by rada videla Zanzibar. Povedal som, teda asi to už zo mňa hovorila tá borovička, že: „Dobre teda, poďme na Zanzibar.“ No a tak som sa ocitol v krajine tretieho sveta, o ktorej som nič nevedel. Myslel som si, že ideme na nejaký tropický ostrov, kde sa budeme celý deň váľať na pláži pod palmami a popíjať niečo z kokosového orecha. Šialene som sa mýlil. No a aby ma s toho kultúrneho šoku nešľahlo, začal som na Instagram písať cestovateľský blog plný humoru. Jeho čitateľom sa tak páčil, až ma presvedčili, nech ho vydám knižne. A tak vznikol tento humorný cestopis.