Štefan Žáry Poradie kníh

„Často sa mi vyčíta, že som nenapísal obligátne Pamäti. Nuž a či štyri knihy mojich spomienok na generačných druhov, doplnené Anekdotickým slovníkom a Malým literárnym múzeom, nie sú azda spojené zväzky Pamätí? Do každej z esejí som sa zjavne či skryto vpašoval, takže apokryficky hýrim textom priam nehanebne. Niečo som nechcel, na niečo zabudol, iné nestihol.“ ŠTEFAN ŽÁRY sa ako jediný zo slovenských spisovateľov pravidelne vracal k spomienkovým esejam o svojich umeleckých spolupútnikoch. Výber z nich ponúka pestrý kaleidoskop spomienok na život v starej Bratislave a zlaté časy bohémy. Žáry objavuje svet dávno zaniknutej umeleckej pospolitosti, ktorého dejiskom boli staré bratislavské kaviarne, viechy aj Budmerický kaštieľ. Pôsobivé portréty známych výtvarníkov a spisovateľov umožňujú čitateľovi stať sa súčasťou bujarých posedení na obľúbených miestach, ako Metropolke či Grandke. Básnik tu spája osobné poznanie so svedectvom, čím zvyšuje dokumentárnu a kultúrno-historickú hodnotu svojej výpovede. Je hravý a jeho jazyk, okorenený humorom, sugestívne stvárňuje život a tvorbu kolegov a priateľov. Portrétuje ich s láskou a ponúka cenné postrehy z ich života, pričom v literatúre pôsobil sedemdesiat rokov. Výber obsahuje poviedky zo zbírok Snímanie masiek, Zlatoústi rozprávači a Rande s básnikmi.

Jasné, múdre, vážne i hravé sentencie, ktoré sú zamyslením nad tým, čo je v živote podstatné, i zmierovaním sa s cestou do nenávratna, sú dôkazom stálej prítomnosti Žáryho v slovenskej poézii pretrvávajúcej zo storočia do storočia.

Bratislavský chodec je prechádzkou dejinami a dejiskami slovenského nadrealizmu, kaviarňami a krčmičkami, kde sa stretávali jeho protagonisti a kde sa popri diskusiách a zábavách písali automatické texty a manifestačné vyhlásenia a redigovali zborníky. Je to nostalgická prechádzka s oddychovými zastávkami, na ktorých autor ako pamätník rozpráva o vážnych i nevážnych udalostiach a epizódach ich kolektívneho dobrodružstva a načrtáva siluety jeho účastníkov, usilujúc sa zviditeľniť nielen ducha ich básní, ale cez ne aj mágiu génia loci tej neviditeľnej Bratislavy, ktorá sa stala ich osudom. Lebo Bratislava, po ktorej nás sprevádza, nie je reálna urbanistická jednotka, ale kultúrno-atmosférický fenomén, imaginárna koláž, poskladaná a pozliepaná z fragmentov reality a básnických vízií, virtuálny časopriestor, ktorý si na území vtedajšej Bratislavy vykolíkovala skupina básnikov ako magnetické pole poézie a pôdorys svojej metropoly. Dnes by čitateľ toto mesto na mape márne hľadal: čo nepadlo za obeť bombám a buldozérom, to odvial čas - a nadrealistická Bratislava je opäť neviditeľná, ibaže inak ako vtedy. Jednoducho zanikla, podobne ako zanikli všetky mytologické mestá, po ktorých ostali len trosky a legendy. Takýmito legendami nás v maske "bratislavského chodca" sprevádza jeden z jeho zakladateľov a posledných pamätníkov.

Posledných dvadsať rokov tvorby venuje Žáry najmä písaniu esejí. Štyri zväzky, ktoré ich obsahovali, veľmi rýchlo zmizli z kníhkupeckých pultov. Do tohto lákavého príbuzenstva – celkovým poňatím i štýlom – možno zaradiť aj toto Žáryho fejtonistické dielko, rozmarným štetcom načrtnutý profil uplynutého literárneho storočia na Slovensku s jeho umeleckými úsiliami, koncepciami, ale aj úskaliami. Na pútavom proscéniu prebieha pred očami čitateľa onen odveký vážno-ironický turnaj, ktorý zvádzajú nezdolní nadšenci, vzťahujúci ruky ku krídlam orlov ako aj veterných mlynov.

Anekdotické príbehy o 91 slovenských spisovateľoch, básnikoch, prozaikoch, dramatikoch, prekladateľoch, publicistoch, literárnych kritikoch zažil, zapamätal si, spísal a podľa abecedy do 178 epizód usporiadal Štefan Žáry, 22 iniciálami z písma Columbus vyzdobila Héléne Virida, graficky upravilo Štúdio Palimondrian, sadzbu zhotovila Kristína Sládková, vytlačila a zviazala kníhtlačiareň RESS Senica a v edičnej starostlivosti Márie Hevierovej roku 1996 vydalo vydavateľstvo HEVI.

Zaujímavé príbehy, ktoré sa odohrávajú na evanjelických farách a cirkevných školách v nedávnej a predsa zdanlivo dávnej minulosti.

Básnická zbierka, jedného z posledných slovenských poetov nadrealizmu, s názvom Tobogan (1992) je básnickou reflexiou na súčasný stav spoločnosti a jej nedostatky, no zároveň i vierou vo víťazstvo pozitívnych hodnôt života