Pavel Vilikovský Knihy

Pavel Vilikovský je v každej svojej knihe ten istý, ale zároveň je aj vždy iný – objavný. Takáto iná, objavná je aj rozsiahla novela RAJc je preč, na ktorej pracoval autor dva roky. Názov zvádza k chápaniu knihy ako bilancovania prežitého, je to však pravdou iba do určitej miery. Dielo treba skôr vnímať ako mozaiku príbehov väčších i menších, vlastných aj odpozorovaných, smiešnych i smutných. Príbehy sú v knihe radené nie podľa časovej postupnosti, ale podľa toho, ako sa ich autor rozhodol vsunúť do deja – podobne ako keď výtvarník kladie kamienok do vznikajúcej mozaiky. Takto sa mu knihou podarilo vytvoriť mimoriadne zaujímavú kompozíciu. Vilikovský píše i s múdrym odstupom, vnímavým porozumením a humorom, ale i iróniou a sebairóniou, napriek tomu je ľudský a chápavý. Kniha je výnimočná aj po výtvarnej stránke – je celá autorská. Využili sme autorovu umeleckú všestrannosť a ako ilustrácie sme použili 25 gvašov z Vilikovského voľnej tvorby a na obálku koláž z autorovej dielne.

Bolo by to pekné povedať, že novela Pavla Vilikovského dáva odpovede na základné otázky života, ale nebola by to pravda. Hlavný hrdina a rozprávač príbehu sa len pokúša klásť tie odveké otázky trochu ináč, tak ako mu ich vnucujú na jazyk jeho vlastné zážitky a skúsenosti. No ako vieme, dobre položená otázka je už polovicou odpovede, a druhú polovicu si iste doplní sám učiteľ. Dozvie sa popritom všeličo o láske, lavínach, kožuchoch, duši, materských znamienkach, zen budhizme a na neposlednom miest aj o bilabiálnych konsonantoch v jazyku algonquinských Indiánov. Nie všetkému, čo rozprávač vraví, sa dá veriť, ale to nie je čudné, on si len píska na ceste tmavým lesom, aby si dodal odvahu. Iste ho poteší, ak ho čitateľ na kuse odprevadí a prípadne sa aj pridá svojím vlastným popiskovaním - vo dvojici sa ani ten najhustejší les už nezdá taký temný.

Je toľko definícií a toľko podôb lásky, že všetky neobsiahne ani tá najhrubšia kniha. Niektoré z nich – drsné, smiešne i dojímavé – zachytáva najnovšia kniha básnika a aforistu Tomáša Janovica, divadelníka a humoristu Milana Lasicu a spisovateľa Pavla Vilikovského. Predstavuje tri rozličné literárne žánre – tri podoby lásky. Výtvarník Marek Ormandík texty ilustroval a originálne graficky upravil.

Jozefa Karstena, hlavného hrdinu prvej časti románu nazvanej Krátka extrémna osamelosť Jozefa K., vyláka štátna bezpečnosť z malej rakúskej dediny do ruskej zóny Viedne, bez ťažkostí ho prevezú späť do Bratislavy a uväznia v konšpiračnom byte. Vydieraním, že majú v rukách Karstenovu manželku a synov, ktorí sa chystali emigrovať za manželom a otcom, nútia Karstena, aby spolupracoval, navštevoval svojich vplyvných priateľov v Bratislave a donášal na nich. Karstenov niekoľkodňový boj so zlom, v ktorom sa sám uchyľuje k používaniu rovnakých metód ako jeho väznitelia, sa končí tragicky. Druhá časť románu nazvaná Dlhá extrémna osamelosť Márie M. je rozprávaním učiteľa literatúry na dôchodku, ktorý študuje Goebbelsove denníky, hnaný úsilím dopátrať sa podstaty zla. Učiteľ (postava miestami prechádza v autorovo alter ego) sa rozhodne pátrať po osude dvadsať rokov nezvestnej Márie M.

Ak úspešný spisovateľ ponúkne na vydanie knihu reflexií o literárnej produkcii posledných rokov, resp. o širších otázkach kultúrno-spoločenského diania v doznievajúcom desaťročí, takmer zaručene sa je na čo tešiť. Ako píše autor: „pisateľ podľahol vonkajšej objednávke i vnútornému nutkaniu a začal sa literatúre venovať aj z pozície naivného milovníka, čiže oddaného, dychtivého, ale nie zaslepeného čitateľa.“

Výber z literárnej tvorby Pavla Vilikovského zahŕňa vybrané poviedky a prózy, ktoré reflektujú autorov vývin do začiatku deväťdesiatych rokov. Prvý cyklus poviedok sa zaoberá problémom cesty za šťastím, pričom zachytáva dobový generačný pocit mladých ľudí šesťdesiatych rokov. Následné cykly z raných sedemdesiatych rokov skúmajú vzťah tela a duše. Cyklus Krutý strojvodca zhŕňa tvorbu z konca osemdesiatych a začiatku deväťdesiatych rokov. Vilikovského skeptický postoj k literatúre a jej poznávacím možnostiam sa prejavuje v groteskných a absurdných humoroch, ktoré sú v tomto výbere ešte výraznejšie. Stredná Európa, územie s nepresnými hranicami, za posledné dve storočia zažila mnohé etnické, sociálne a politické zmeny. Tento región nie je len geografickým pojmom, ale aj stavom mysle, ktorý sa odráža v literatúre. Dielo stredoeurópskych autorov je formálne rozmanité, spája ich však príbuznosť postojov, opakujúce sa témy a archetypálne príbehy. Melancholický tón rozprávania, občas vystriedaný absurdným humorom, je charakteristický. Stredoeurópski spisovatelia citlivo vnímajú rozmanitosť a vnútornú podobnosť ľudí, pričom sa intenzívne zaoberajú otázkami identity. V literatúre prevládajú trpké porážky nad oslnivými úspechmi, pričom jednou z najdôležitejších hodnôt je zachovanie ľudskej dôstojnosti aj v ťažkých okolnostiach.

Ostrovná krajina vyzerá ako raj na zemi. Hoci je zaliata slnkom, zdá sa, že ďalšia cesta je zahalená nepreniknuteľnými tieňmi. Pri pátraní po talizmanoch, ktoré nesmú padnúť do rúk nepriateľov, už Conor, Abeke, Meilin a Rollan precestovali celý svet. Na každej výprave ich však dobyvatelia dostihli, akoby vedeli, kam sa majú vydať za nimi. Teraz sa priatelia dozvedajú prečo. Majú medzi sebou zradcu...

Spoločná kniha Pavla Vilikovského a Mira Cipára začala vznikať už v roku 2019. Zámerom projektu bolo spojiť v jednom diele dvoch významných umelcov a zároveň dvoch veľmi dobrých priateľov. Na dielko, ktoré malo vyjsť v edícii 2v1 sa obaja autori tešili, ale osud neumožnil ani jednému držaťho vytlačené v ruke. Podstatnú časť svojich príspevkov však autori stihli vydavateľovi odovzdať a majster Cipár aj navrhol dizajn a úpravu knihy. A tak, milý čitateľ, dúfame, že táto knižočka aforizmov Pavla Vilikovského a vtipných ilustrácií Mira Cipára ťa pobaví a umožní ti spomenúť si na dvoch velikánov slovenskej kultúry.

Pavel Vilikovský tentoraz rozložil pred seba hrsť starých pohľadníc, spätých iba ak vekom a našiel v nich súvislý, do detailu premyslený príbeh. Jeho fantázia ako jemný radar zachycuje totiž nepočuteľné signály, ktorý tieto pôvabné antikvárne gýče vysielajú. Dokonalý literárny senzibil zhmotnil imaginárneho pamätníka, vonkoncom nie vzorného kvintána spred prvej svetovej vojny, a zaznamenal jeho náramne živé a dôveryhodne pôsobiace svedectvo. Atmosféra, ktorej sa autor nadýchol z naivných kresieb či aranžovaných fotografií, vystačila na dramaticky gradovanú tragikomédiu dospievania v žoviálnej monarchii. Jeho hrdina Andreas Pohl sa úprimne vyznáva nielen z pubertálnych zmätkov a trápení, ale ako dietko z Viedne objavuje starý Prešporok, komentuje jeho všedný život i slávnosti a najmä ľudí, medzi ktorými žije. Tvorivá imaginácia vytvára dojem starého, náhodne objaveného rukopisu – spisovateľovu civilnú verziu krátkeho obdobia našich dejín. Epizódu možno nie až tak detailne dôveryhodnú, ako skvelý mystifikátor predstiera, no ktorá nás vie dokonale presvedčiť, že presne takto to mohlo byť.