Autor podáva príbeh vo forme ľahkého, humorného románu. Hrdina románu Giovanni je typickým predstaviteľom Sicílčan a ich mravov. Mladí páni sa tu vyžívajú v přeerotizovaných predstavách, ktoré sú nakoniec dráždivejšia než sexuálne realita sama.
Vitaliano Brancati Knihy
24. júl 1907 – 25. september 1954
Vitaliano Brancati, taliansky prozaik, sa preslávil svojim ostrým a ironickým pohľadom na sicílsku spoločnosť a taliansky fašizmus. Jeho diela často skúmajú témy provincializmu, maskulinity a sexuality, pričom používa špecifický štýl, ktorý kombinuje humor a horkosť. Brancatiho príbehy sú poznačené hlbokým pochopením ľudskej psychiky a slabostí, ktoré majstrovsky vykresľuje v napätých a prenikavých portrétoch. Jeho najznámejšie diela sa vyznačujú zmyslom pre detail a jedinečnou schopnosťou analyzovať spoločenské javy s nadčasovou relevanciou.
Román italského autora, představující jedno z nejúspěšnějších děl poválečné italské literatury. Příběh na pozadí kontrastů italského jihu a severu, v němž jde o nemilosrdnou destrukci dvojího mýtu, mýtu sexuality jakožto výrazu náboženských a společenských předsudků a mýtu chlapství jakožto korelátu fašismu. Román se dočkal ve své vlasti mnoha vydání a byl i zfilmován.
Pubblicato nel 1941, durante la guerra mondiale, il romanzo si distingue per la sua eccentricità, immune dalle esagerazioni nazionalistiche del tempo. Attraverso ironia e comicità, esplora una condizione di indifferenza e modesto edonismo, osservata nella borghesia siciliana, ma rappresentativa del carattere di un "italiano medio" che aspira a essere guerriero, santo o navigatore. La vita di Giovanni Percolla, un quarantenne scapolo catanese, è segnata dalla fuga dalle responsabilità, coccolato dalle sue tre sorelle nubili. Trascorre le giornate tra pasti abbondanti, pisolini e chiacchiere con amici, sempre sulle donne. Tuttavia, si innamora, si sposa e si trasferisce a Milano, dove sembra adottare uno stile di vita "continentale": mangia meno, dimagrisce e rinuncia al pisolino. Ma un ritorno in Sicilia, nella casa con le sorelle, lo riporta alle vecchie abitudini, da cui non si libererà mai più. Con un sarcasmo pungente, il romanzo delinea una sconfitta storica ed esistenziale, evidenziando il trionfo di un vuoto d'essere, ma lo fa con momenti di irresistibile divertimento e un sorriso consapevole e amaro.
