Margaret Drabblová patrí medzi významné súčasné anglické prozaičky, ktorej diela vychádzajú zväčša v niekoľkých vydaniach a získavajú si čoraz väčší okruh čitateľov svojím spracovaním a osobitým prístupom k téme. Jej romány sú psychologické a s obľubou sa koncentrujú na duševnýsvet ženy, ktorý autorka odhaľuje priam so zarážajúcou úprimnosťou, bez pretvárky, bez pátosu. V románe Vodopád ide konkrétne o problém manželskej nevery a v širšom kontexte o problém spolužitia muža a ženy. Hrdinka sa po narodení druhého dieťaťa odpúta od manžela a nadviaže nový vzťah s mužom svojej sesternice. Vtedy sa jej predošlý život, vzťah k deťom, k okoliu, začína javiť v inom, novom svetle a rozpráva. Na to, aby dosiahla väčšiu účinnosť svojich výpovedí, uchyľuje sa k netradičnému spôsobu: úvahy o novom partnerovi uvádza v tretej osobe, svoje výpovede zasa v prvej. Ide jej predovšetkým o objektívnosť pri zachytení svojich pocitov a pohnútok, ktoré chce takto podčiarknuť. Drabblová však veľmi vnímavo opisuje nielen vnútorný svet svojej hrdinky, ale aj spoločenské vzťahy v Anglicku, predsudky, falošnú nadradenosť a povýšenectvo, ktoré pomáhajú istým spoločenským vrstvám prežiť vlastnú bezvýznamnosť. Román je spracovaný na vysokej umeleckej úrovni a vnímavému čitateľovi prinesie hlboký zážitok.
