ástup päťročnej Soničky do materskej školy spôsobil výrazný regres v jej prežívaní a správaní. Spokojné a bezproblémové dievčatko, ktoré dovtedy rodičom robilo len radosť, zrazu prestalo rozprávať, hrať sa a prejavovať vlastnú vôľu. Na hlávke sa jej objavila veľká plešina a nikto si nevedel vysvetliť, prečo jej vlasy vypadali.Publikácia ponúka unikátny vhľad do procesu psychoterapie tohto dievčatka, ktoré ostalo zaseknuté vo svojej vývinovej minulosti. Popisuje začiatky vývinu Soničkinej autonómie a opatrného kontaktu s realitou. Tak, ako postupne ožívala, začala sa hrať, mať svoju fantáziu a prejavovať vlastné emócie. Vývinové zmeny dieťaťa môžeme sledovať v jeho hrovom správaní a v rozvíjaní terapeutického vzťahu, kde hrový priestor zachytával Soničkine vedomé a nevedomé pohnútky a hrové scenérie symbolicky stvárňovali vnútornú realitu dieťaťa. Súčasťou terapie sú aj rozprávkové príbehy, ušité Soničke na mieru. Tak sa ústredná postavička terapeutických rozprávok, malý bojazlivý škriatok, stal Soničkiným alter egom a v terapii ju vývinovo vždy o malý kúsok predbiehal. Statočne zvládal emočne konfliktné situácie, ktoré aj keď sa rozvíjali vo fantazijnom symbolickom priestore, veľmi efektívne postrkávali Soničku do zrelšieho modu zvládania jej vývinového snaženia.Terapia hrou so psychoanalytickým porozumením a citlivým sprevádzaním dieťaťa je praktickou aj teoretickou ukážkou efektívnej liečby detí.
