Valerio Massimo Manfredi Knihy

Macedónska armáda smeruje do srdca Ázie, dorazí do Babylonu a smrteľne zraní hlavné mesto achaimenovskej ríše Persepolis. Najkrajší palác na svete aj s celou svojou nádherou ľahne popolom. Tým sa uzavrie kapitola dejín starej ríše a otvára sa nová. A potom nasledujú šíre stepi Skýtie, baktrijské ľadové vrchy, roky pochodov a krutých bojov. Alexander má pred očami najambicióznejší projekt v dejinách ľudstva: svet bez delenia na Grékov a barbarov, jednu vlasť jedného ľudu. Len málokto mu rozumie, niektorí sa búria, iní snujú sprisahania, a kráľ je vtiahnutý do víru násilia a krvi. Pomôcť mu môže iba láska. V nedobytnej pevnosti vysoko v himalájskych horách ho čaká Roxana. Ona mu dodá odvahu pustiť sa do záhadnej Indie, skoro až na kraj sveta, a potom aj napriek útrapám a nekonečnému utrpeniu nájsť cestu späť. Valerio Massimo Manfredi, historik, ktorého špecializáciou je antika, prednášal na viacerých talianskych i zahraničných univerzitách. Viedol niekoľko vedeckých a archeologických expedícií a dodnes spolupracuje ako poradca pre antiku s mnohými časopismi. Okrem vedeckých a popularizačných článkov s témou starých Grékov a Etruskov vydal niekoľko románov: Palladion, Orákulum, Veža samoty, Faraón pieskov.

Ázia, krajina vychádzajúceho slnka, kolíska legendárnych civilizácií, neobmedzené panstvo Veľkého Kráľa Peržanov: nikto z Grékov by sa neodvážil ani len pomyslieť na dobytie takej nekonečnej ríše. No Alexander so svojimi mužmi sa vrhá do nepredstaviteľného dobrodružstva. Porazí nepriateľské vojsko na bojovom poli, jeden po druhom dobýva pevnosti a prístavy, z ktorých Peržania ovládajú more: mocný Milét, mýtické Sardy, hlavné mesto kráľov Midasa a Kroisa, nedobytný Halikarnassos. Postupuje smerom k anatólskej náhornej plošine pokrytej snehom a prebojuje si cestu k starobylej svätyni , kde jediným úderom meča presekne uzol na oji voza kráľa Gordionu: starobylé proroctvo hovorí, že ten, kto ho rozviaže, získa vládu nad Áziou...

Píše sa rok 260 po Kristovi, Anatólia. Edessu obliehajú Peržania. Rímsky cisár Valerianus osobne velí výprave jazdy za hradby mesta, aby vyjednával o mieri. Ukáže sa však, že jednanie bolo pascou a cisár sa spolu s veliteľom osobnej stráže Orlom, prefektom pretoriánov a ďalšími desiatimi oddanými vojakmi dostane do zajatia. Cisár útrapy a ponižovanie neprežije, no ostatným sa pomocou dômyselného plánu podarí uniknúť. Na úteku sa zoznámia s tajomnou postavou, bývalým rukojemníkom perzského kráľa, čínskym princom Dan Qingom, a podujmú sa na úlohu bezpečne ho dopraviť do vlasti.

Lyssipos ho zobrazil krásneho, s jemnými črtami tváre a hustými kučerami. Jeho ríša siahala od Dunaja až k Indu. Mladý Macedónčan, ktorý si v štvrtom storočí pred Kristom zmyslel, že dobyje svet, zomrel vo veku tridsiatich troch rokov. Manfrediho Alexander Veľký, dedič ríše je kniha o mužovi, ktorého jeho súčasníci pokladali za boha, o jeho smelých snoch, o náruživosti, ktorá ho priviedla až k sebazničeniu. Rozpráva o jeho otcovi Filipovi, ktorého záhadne zavraždili, o jeho obávanej odvahe, až posadnutosti, o ničivých záchvatoch nepríčetnosti, o matke Olympiade, vyznávajúcej tajný kult boha Dionýza, v ktorej sa miešali nespútané city s barbarskou zúrivosťou. Hovorí o zasneženom horskom priechode, kadiaľ po jednom prechádzajú jeho priatelia, ochotní za neho bojovať i zomrieť, o Grécku, ako ho doteraz nepoznáme, o civilizácii, ktorá je nám síce známa, no dnes nám už pripadá vzdialená a fascinujúca. Knihu preložila Mária Štefánková.

Podkladom k románu Stratená armáda bola Xenofontova Anabáza, dokumentujúca putovanie desaťtisícového gréckeho žoldnierskeho vojska, ktoré sa postavilo perzskému veľkokráľovi Xerxesovi I. v štvrtom storočí pred naším letopočtom. Valerio Massimo Manfredi necháva prerozprávať veľkú epopeju Anabázy o neuveriteľnom pochode vojska pri návrate do vlasti z dnešného Iraku cez Arménsko až k Čiernemu moru jednej zo žien, ktoré sa pridali k výprave. Abira opúšťa zaprášenú dedinku Beth Qada, aby nasledovala Xenosa, bojovníka jazdy, ktorý sa jej jedného dňa zjavil ako mladý boh, s prísľubom lásky a dobrodružstva. To ona rozpráva o hrdinskom vojenskom ťažení, o titanskej sérii krutých bojov, o vyčerpávajúcich pochodoch po rozpálených púšťach a ľadových horách, o prudkých riavach a zasnežených tundrách: a pohľad cez jej nevinné, zaľúbené oči všetko stavia do odlišného svetla.

Valerio Massimo Manfredi, skvelý rozprávač a archeológ, sa ako spisovateľ medzinárodne preslávil historickou trilógiou o Alexandrovi Veľkom. V knihe Odyseus – Prísaha opisuje najľudskejšieho hrdinu starých gréckych bájí – Odysea. Narodil sa na skalnatej Itake a v dospelosti ho osud zavial takmer až na kraj vtedajšieho známeho sveta. Tak sa začína dobrodružný príbeh o Odyseovi, plný lásky, pomsty, hrdinských skutkov, víťazstiev aj prehier. V prvej časti dvojdielneho románového cyklu Manfredi prerozprával niektoré známe staré grécke báje ako napríklad príbeh o dvanástich Heraklových úlohách alebo o páde mocnej Tróje.

Strhujúci príbeh z čias súmraku Rímskej ríše okolo roku 470 zachytáva dramatický osud posledného rímskeho cisára Romula Augusta a jeho vychovávateľa, keltského druida Ambrosina. Dej sa odohráva v Itálii sužovanej barbarskými hordami, ničenej a devastovanej, no predsa pamätajúcej na časy hojnosti a rozkvetu. Život cisára – malého chlapca – ohrozuje barbarský panovník Odoakar, no statočná skupina posledných rímskych legionárov sa rozhodne zachrániť ho a odviesť do bezpečia cez Európu sužovanú bojmi do Británie. Príbeh v britských dejinách neskôr ožíva v známej legende o Merlinovi a meči Excalibur.

Autor úspešnej trilógie Alexander Veľký, ktorá vyšla nedávno vo Vydavateľstve Slovart, prináša tentoraz archeologický triler. Neďaleko Volterry, kedysi kvitnúceho etruského sídla, za nezvyčajných okolností odhalia hrobku, v ktorej sa nájdu hrôzostrašné pozostatky – kostra muža tesne objímajúca kostru záhadného zvieraťa. Podobné – alebo vari to isté zviera – sa potuluje nočnou krajinou a rozosieva smrť. Mladý archeológ rieši záhadu tejto chiméry, osudovo spojenej so sochou etruského chlapčeka, starou dvadsaťdva storočí.

Záverečný diel rozprávania o Odyseovi, najľudskejšom hrdinovi starých gréckych mýtov. Prešlo desať dlhých rokov vojny a krviprelievania, nepokojnej lásky a neuhasiteľnej nenávisti, kým boli Trójania porazení. Teraz sa Odyseus so svojimi druhmi musí vydať na spiatočnú cestu na rodnú na Itaku. No kým bude môcť vychutnať svoj radostný triumf – deň pomsty, znovu musí bojovať s ľuďmi, temnými silami prírody, vrtošivou a nevyspytateľnou vôľou bohov.