Eva Voldřichová Beránková Knihy

Prvý a najznámejší román Alberta Camusa je súčasťou tetralógie nazvanej „cyklus absurdity“ a možno ho definovať ako filozofický román. Hlavný hrdina Meursault predstavuje absurdného človeka, ktorý sa pasívne pozoruje svet okolo seba, reagujúc len na vnemy svojich piatich zmyslov. Odrádza sa od predstierania pocitov, ktoré spoločnosť, morálka či náboženstvo od neho očakávajú. Ani smrť jeho matky, ani smrť, ktorú sám spôsobí, ho nezmenia a ostáva cudzím vo svete. Až vo väzení, keď je odsúdený na smrť, sa vžíva do seba a prežíva boj plný úzkosti a strachu zo smrti, čo ho vedie k ataraxii a ľahostajnosti voči svetu i vlastnej smrti, čím dosahuje určitú slobodu. Dielo je hlbokou reflexiou o živote konfrontovanom so smrťou – prirodzenou, násilnou aj popravou – a jej dôsledkami. Napriek zdanlivej jednoduchosti je Meursault, odsúdený na smrť za iný zločin, v podstate nevinným vrahom. Camusov román je majstrovskou kreáciou, ktorá je rovnako tajomná a záhadná ako samotný život a smrť. Sila Camusovho textu spočíva v zámene Meursaultovho Ja s autorom a postavou, pričom celý príbeh je formálne vnútorným monológom odsúdeného na smrť.

Jean-Baptiste Clamence is a soul in turmoil. Over several drunken nights in an Amsterdam bar, he regales a chance acquaintance with his story. From this successful former lawyer and seemingly model citizen a compelling, self-loathing catalogue of guilt, hypocrisy and alienation pours forth. The Fall is a brilliant portrayal of a man who has glimpsed the hollowness of his existence. But beyond depicting one man's disillusionment, Camus's novel exposes the universal human condition and its absurdities - for our innocence that, once lost, can never be recaptured . . .

Examines European and American literatures from the turn of the nineteenth and twentieth centuries, tracing not only the trends common to the whole cultural region but also the differences manifested in particular national literatures. The book is divided into two parts: the first explores the transformation of paradigms in literatur and literacy criticism; the second offers portraits of individual writers, figures and myth from the period broadly understood as the "epoch of symbolism"