Zbierka Skepsa (vyšla v pôsobivej úprave Dušana Grečnera, ktorý na obálku použil jednu z grafík Albína Brunovského) je sedemnástou a zároveň poslednou skladbou Jána Šimonoviča, pozostávajúcou zo štrnástich básní. Ich leitmotív sa odvíja od titulu zbierky: skepsa sa vznáša v povetrí ako ťaživá mora, "životy sa ako mátohy pretláčajú nedôstojnou spoločenskou húštinou", "naše srdcia sú odpadkové koše" a "spoločne znechucujeme kompletne pomýlenú mladú vrstvu ľudstva". Pozitívne skeptický apel na ľudí, pohybujúcich sa v "cirkuse násilia medzi odpadkami umenia", sa však na viacerých miestach premieňa na kázanie s moralizujúcou príchuťou, kde sa autor chce vyrovnať s ponovembrovými reáliami na celom svete.
