Denis Diderot Knihy

Filozofická trilógia D`Alembertov sen je postavená na dialógoch. Ich prostredníctvom sa predkladajú témy, ktoré sa rozvíjajú a vysvetľujú. D’Alembertov rozhovor s Diderotom pojednáva o rozporuplnej bytosti, nezodpovedajúcej žiadnemu bodu v priestore, o rozdieloch medzi človekom a sochou, o pohybe v premiesťovanom i nehybnom telese, o vzniku zárodku, o preexistencii zárodkov súvisiacej s prvopočiatkom živočíchov, o tom, že vedy vyjadrujú vzťah medzi prírodnými javmi, ktoré vyvodzuje príroda. D’Alembertov sen je konštruovaný ako rozhovor D’Alemberta, Julie de L’Espinasse a lekára Bordeua. D’Alembert blúzni o človeku, vesmírnom poriadku v prírode, o reťazci bez prázdneho miesta, zrode, žití a pominutí sa, ktoré znamená meniť formy. Doktor počúva a usudzuje, že výstredné úvahy sa takmer stotožňujú s reálnymi dejinami dnešných i budúcich živočíšnych druhov. Lekár sa na základe tejto témy pustí do rozhovoru s Juliou. D’Alembert precitne a zamieša sa do rozhovoru. Snivosť je špecifický prvok predstierania filozofických ideí.

Hlavná hrdinka románu Mníška –⁠ Zuzana Simoniniová požiada o súdne zrušenie svojho rehoľného sľubu, ale spor, ktorý vedie proti svojim rodičom nakoniec prehrá. Celý príbeh je motivovaný skutočnou udalosťou. Zuzana sa dozvie, že nie je dcérou domnelého otca, pána Simonina, a že matka chcela zakryť svoj morálny poklesok z mladosti obetovaním dcéry. Cez dieťa chcela vykúpiť vlastný hriech. Zuzana hoci bola anjelsky pobožná a vo svojom srdci si zachovala úctu ku všetkému, čo ju naučili si ctiť, nedokázala sa zmieriť s tým, že ju majú navždy zatvoriť do samoty kláštora, „kde noci sú plné nárekov a dni plné sĺz“.

Denis Diderot (1713 - 1784) - francúzsky osvietenský filozof, významný encyklopedista, moderný románopisec a teoretik umenia. Hlavného protagonistu Rameaua, synovca významného hudobného skladateľa, priemerne nadaného muzikanta, bezcharakterného a morálne spustnutého bohéma, ktorý si za spoločenskú a mravnú degradáciu vylieva žlč na celom okolí, vykresľuje Diderot ako "od prírody zasväteného všetkým vrtošivým Vertumnom... žijúceho zo dňa na deň, smutného alebo veselého, podľa okolností", čo si "buduje šťastie na nerestiach, ktoré dostal do vienka ako vrodené vlastnosti a teda bezpracne získal, ktoré si bez námahy uchováva, lebo sa zhodujú s morálkou národa", aby dosiahol výraznejší protipól svojho "ja" tlmočiaceho názory v zhode so zdravým rozumom a konvenčnou morálkou. V skutočnosti premietol do filozofického svetlú a temnú stránku seba samého, líce a rub rozdvojeného filozofa s markantnými sklonmi k paradoxom a extrémom; načrtol plastický obraz bonvivána hľadajúceho vznešenosť v zlobe, "ducha, ktorý sa odcudzil sám sebe", ako sa vyjadril nemecký filozof Hegel.Rozhovor popretkávaný satirickými šľahmi, ktorými si Diderot vyrovnáva účty s nepriateľmi jeho Encyklopédie, vyúsťuje do výstižného záverečného výroku "Kto sa smeje naposledy, smeje sa najlepšie", ktorý vnímavým percipientom akiste veľa napovie...

Román francouzského materialistického a ateistického filosofa Diderota je rebelaisovským vyprávěním rozhovorů, příběhů a anekdot, zesměšňujících úpadek tehdejší společnosti. Středem autorovy pozornosti je cestování pána a jeho sluhy, které tvoří rámec románu-parodie na dobrodružnýromán, zvláště anglický. Břitkou satirou a uměním slova útočí autor na falešné mravokárce a na pokrytectví měšťácké morálky.

Román o milostných dobrodružstvích z afrického sultanátu 18. století je obrazem mravů a doby královského dvora Ludvíka XV.

Denis Diderot (1713-1784), ne a Langres, est un ecrivain, philosophe et encyclopediste francais. Diderot fut un des grands animateurs intellectuels du XVIIIe siecle par sa curiosite, sa vaste culture, sa connaissance des langues, son esprit critique et sa force de travail. L'annee 1743 marque egalement le debut de la carriere litteraire de Diderot, par le biais de la traduction. Il traduit The Grecian History de Temple Stanyan. En 1745 parait sa traduction, largement augmentee de ses reflexions personnelles, d' An Inquiry Concerning Virtue or Merit de Shaftesbury, sous le titre Essai sur le Merite et la Vertu, premier manifeste du glissement de Diderot de la foi chretienne vers le deisme, bientot confirme par la publication de sa premiere oeuvre originale, les Pensees Philosophiques en 1746. De 1746 a 1748, il collabore avec Marc-Antoine Eidous et Francois-Vincent Toussaint a la traduction du Medicinal Dictionnary de Robert James.

Satirický dialog filozofa se synovcem známého skladatele, dialogem, jenž vykresluje atmosféru bohémských umělců.