Milan Augustin Poradie kníh

Kódex Mestského a banského práva mesta Štiavnica zachovaný v prepise z polovice 16. storočia, pôvodne z roku 1237. Na základe analýzy jeho preambuly, ktorú pripojila a potvrdila kancelária uhorského kráľa Belu IV., na území dnešného mesta Banská Štiavnica mimo pôvodného banského mesta s názvom Bana vzniklo súbežné centrum baníckeho podnikania s názvom Štiavnica. Aj keď v dobe vydania právneho štatútu na jej území neexistovalo žiadne banské dielo, jeho občania získali štatút „horských mešťanov – walburgerov“, ktorí mohli podnikať v zmysle regálneho práva v exteritoriálnom území mesta na zemepanskej i cirkevnej pôde za podmienok určených týmto právom. Mestský právny štatút bol rozšírený o štatút banského práva, ktoré sa používalo nasledovných niekoľko storočí a je najstarším zachovaným a známym banským právnym štatútom v Európe.

Kráľovské portréty oniov z Ife a obov z Beninu.

Keď generál a profesor Karl Haushofer spáchal v máji 1945 samovraždu, verejnosť to takmer nezaregistrovala, no jeho príbeh je kľúčom k pochopeniu, prečo sa civilizácia dokáže zvrhnúť do hrôz, ktoré definovali druhú svetovú vojnu. Tato kniha zachytáva jeho život ako dôstojníka, vedca, mystika a zasvätenca, pričom ponúka pohľad na neoficiálnu diplomaciu a historické pozadie. Autor Milan Augustín sa pýta, čo stálo za boľševickou revolúciou v Rusku a aké sily formovali Adolfa Hitlera, jedného z najznámejších zlosynov dejín. Hoci o nacizme a jeho zverstvách existuje množstvo literatúry, kniha sa neusiluje o definitívne vysvetlenie, prečo civilizácia urobila taký nevysvetliteľný krok späť. Skôr sa snaží odhaliť skryté súvislosti a ponúka čitateľom možnosť účastniť sa expedície za poznaním, aby sa poučili z najväčších chýb ľudstva a zabránili ich opakovaniu.

Spisovateľ, výtvarník, historik umenia a cestovateľ, narodený 21. 8. 1947 v Banskej Štiavnici, je autorom literatúry faktu a postmoderných próz. Viedol expedíciu do Egypta v roku 1998, z ktorej vznikli knihy ako Dvanásť nocí s kráľovnou Hatšepsut a Pod závojom bohyne Maat. V roku 2007 podnikol transpacifickú cestu po Francúzskej Polynézii, ktorú opísal v encyklopedickom projekte Omyl pána Hayerdahla. Na ostrove Oa Hiva navštívil hrob Paula Gaugina, čím vzdal hold tomuto významnému umelcovi. V literárnej tvorbe nezabudol na svoje rodné mesto, ktoré zobrazuje v knihe Posledný súd štiavnického baníka. Ako bývalý banský technik sa zaujímal o dejiny baníctva, čo reflektuje vo svojich knihách. Do literatúry faktu vstúpil titulmi ako Cesty medených a bronzových bohov a Kovové križovatky pani histórie, kde popisuje ťažbu a obchod s drahými kovmi. V analýze slovansko-slovensko-hebrejských vzťahov a dejinách maďarsko-slovenských vzťahov sa zaoberá historickými súvislosťami. V románe Démon mesta vytvoril pestrofarebnú fresku života, ktorá odhaľuje zaujímavé dejiny a osudy ľudí v stredoeurópskom priestore. Toto dielo zachytáva a odkrýva tajomstvá, ktoré zostali skryté, a napĺňa autorovu misiu.

Autor knihy Milan Augustín je okrem literárnej tvorby aj výtvarne činný. Pri svojich početných zahraničných cestách vytvoril stovky kresieb, skíc a poznámok, z ktorých následne vzniká plejáda olejov...