Autorka chce čitateľa potešiť nielen vtipom, ale aj vitalitou svojich hrdinov a hrdiniek, prisudzujúc im tragikomický rozmer, aký u slovenských prozaičiek nepoznáme. Hĺbka postrehu oslovuje až po chvíli, keď čitateľa prejde smiech...
Šli cestou necestou… Skôr cestou, lebo necestu nechávali lúčnym koníkom. A cestu si dvaja klauni Hugo a Fati premenili, na čo chceli: kreslili si na nej i vyhrávali a jazvečík Činčila nevychádzal z údivu. Čo si vymysleli, všetko bolo ako živé. Šli teda cestou, až klaun Hugo zodral topánky, vtáčik letáčik sa zahniezdil klaunovi Fatimu v diere pod pazuchou, stretli kravu i ufóncov, asfaltérov i dyňovú babičku, našli poníka, stratili tekvicové jadierka a v maringotke si urobili dom… Možno sa vám príbehy zapáčia rovnako ako tie, čo Marianna Grznárová napísala o Maťkovi a Kubkovi.
Prepis televízneho scenára Pásli ovce Valasi z roku 1973.