Parametre
- 248 stránok
- 9 hodin čítania
Viac o knihe
Koľko toho vlastne môžeme o úhoroch vedieť? Alebo o človeku? Úhor, Anguilla anguilla, je jedným z najzáhadnejších tvorov, aké príroda kedy stvorila. Ryba, ktorá dlho predstavovala prírodovedeckú záhadu, zvanú aj „úhoria otázka“. Ryba, ktorej sa bezúspešne snažili porozumieť všetci od Aristotela až po Sigmunda Freuda. Ryba, ktorá dnes vymiera, a my nevieme prečo. Evanjelium o úhoroch je aj knihou o autorovi, o jeho otcovi a o tom, ako ich úhor spojil: „,Úhory, tie sú ti zvláštne,‘ povedal otec. Vždy keď nejakého videl, vyzeral nadšene. Akoby to tajomno k životu potreboval. Akoby v ňom vypĺňalo akési prázdno. Nechal som sa tým sám presvedčiť. Rozhodol som sa, že človek nájde to, v čo chce veriť, keď to potrebuje. Úhory sme potrebovali. Bez nich by sme neboli rovnakí.“
Nákup knihy
Evanjelium o úhoroch, Patrik Svensson
- Jazyk
- Rok vydania
- 2020
- product-detail.submit-box.info.binding
- (pevná)
Platobné metódy
Tu nám chýba tvoja recenzia
- Titul
- Evanjelium o úhoroch
- Jazyk
- slovensky
- Autori
- Patrik Svensson
- Vydavateľ
- Lindeni
- Rok vydania
- 2020
- Väzba
- pevná
- Počet strán
- 248
- ISBN10
- 8056616179
- ISBN13
- 9788056616178
- Série
- Štítky
- Náučná literatúra, Spoločenské vedy, Historické téma, Skutočné príbehy, Životopisy, História, Príroda, Filozofická tematika, Zvieratá, Autobiografie & Pamäti, Rodina, Filozofia, Veda, Darčeky pre dedka, Amerika, Severská literatúra, Cesta, Švédsko, More a oceány, Švédska literatúra, Otec, Hľadanie samého seba, Úhoře
- Prvé vydanie
- 2019
- Pôvodný názov
- Ålevangeliet
- Hodnotenie
- 3,9 z 5
- Anotácia
- Koľko toho vlastne môžeme o úhoroch vedieť? Alebo o človeku? Úhor, Anguilla anguilla, je jedným z najzáhadnejších tvorov, aké príroda kedy stvorila. Ryba, ktorá dlho predstavovala prírodovedeckú záhadu, zvanú aj „úhoria otázka“. Ryba, ktorej sa bezúspešne snažili porozumieť všetci od Aristotela až po Sigmunda Freuda. Ryba, ktorá dnes vymiera, a my nevieme prečo. Evanjelium o úhoroch je aj knihou o autorovi, o jeho otcovi a o tom, ako ich úhor spojil: „,Úhory, tie sú ti zvláštne,‘ povedal otec. Vždy keď nejakého videl, vyzeral nadšene. Akoby to tajomno k životu potreboval. Akoby v ňom vypĺňalo akési prázdno. Nechal som sa tým sám presvedčiť. Rozhodol som sa, že človek nájde to, v čo chce veriť, keď to potrebuje. Úhory sme potrebovali. Bez nich by sme neboli rovnakí.“