Viac o knihe
Muž v povedomých modrých džínsoch a košeli farby lesnej zelene – vždy ju opisoval takto, nie ako tmavozelenú či jasnú zelenú, ale ako lesnú zeleň – jej zjavne nijako neublížil, neuniesol ju ani nič také, takže úzkosť, ktorú pri pohľade naňho pociťovala, jej pripadala čudesne nafúknutá a zbytočná. Chlap na zázname sa posunul trocha nabok. Maya už zase videla Lily. Myslela si, že teraz sa jej strach utíši, no nestalo sa. Muž sa obrátil a sadol si na gauč k malej. Pozrel sa do kamery a na tvári sa mu objavil úsmev. Mayi sa akosi podarilo nezvriesknuť. Zaťať, uvoľniť, zaťať, uvoľniť... Maya, ktorá si vedela v boji vždy udržať chladnú hlavu, vždy dokázala nájsť vnútornú silu, vďaka ktorej sa jej zbytočne nezrýchlil tep a neparalyzoval ju príval adrenalínu, sa o to pokúšala aj teraz. Tie známe šaty, modré džínsy a najmä košeľa vo farbe lesnej zelene ju mali pripraviť na možnosť – aj keď pod tým slovom skôr myslela nemožnosť – toho, čo teraz videla. Preto teraz nezvrieskla. Nelapala dych. Miesto toho sa v hrudi rozlial pocit, že sa akosi nedokáže nadýchnuť. V žilách jej tuhla krv. Pery sa jej chveli. Na obrazovke počítača Lily spokojne vyliezla do lona jej mŕtveho manžela.
Nákup knihy
Oklam ma, Harlan Coben
- Jazyk
- Rok vydania
- 2017
- Väzba
- (pevná)
Tu nám chýba tvoja recenzia
- Titul
- Oklam ma
- Jazyk
- slovensky
- Autori
- Harlan Coben
- Vydavateľ
- Ikar (SK)
- Rok vydania
- 2017
- Väzba
- pevná
- Počet strán
- 368
- ISBN10
- 8055156360
- ISBN13
- 9788055156361
- Série
- Štítky
- Rodina, Napätie, USA, Deti, Vraždy, Americká literatúra, Úmrtia, Tajomstvá, Tajomné, mysteriózne, Kriminálne thrillery, Vyšetrovanie, Dcéry, Právnici, Klam, iluze
- Prvé vydanie
- 2016
- Pôvodný názov
- Fool Me Once
- Hodnotenie
- 3,85 z 5
- Anotácia
- Muž v povedomých modrých džínsoch a košeli farby lesnej zelene – vždy ju opisoval takto, nie ako tmavozelenú či jasnú zelenú, ale ako lesnú zeleň – jej zjavne nijako neublížil, neuniesol ju ani nič také, takže úzkosť, ktorú pri pohľade naňho pociťovala, jej pripadala čudesne nafúknutá a zbytočná. Chlap na zázname sa posunul trocha nabok. Maya už zase videla Lily. Myslela si, že teraz sa jej strach utíši, no nestalo sa. Muž sa obrátil a sadol si na gauč k malej. Pozrel sa do kamery a na tvári sa mu objavil úsmev. Mayi sa akosi podarilo nezvriesknuť. Zaťať, uvoľniť, zaťať, uvoľniť... Maya, ktorá si vedela v boji vždy udržať chladnú hlavu, vždy dokázala nájsť vnútornú silu, vďaka ktorej sa jej zbytočne nezrýchlil tep a neparalyzoval ju príval adrenalínu, sa o to pokúšala aj teraz. Tie známe šaty, modré džínsy a najmä košeľa vo farbe lesnej zelene ju mali pripraviť na možnosť – aj keď pod tým slovom skôr myslela nemožnosť – toho, čo teraz videla. Preto teraz nezvrieskla. Nelapala dych. Miesto toho sa v hrudi rozlial pocit, že sa akosi nedokáže nadýchnuť. V žilách jej tuhla krv. Pery sa jej chveli. Na obrazovke počítača Lily spokojne vyliezla do lona jej mŕtveho manžela.