Nášmu tatovi preplo

Viac o knihe

Sestry Lujza a Dorotka by niekedy svojich prehnane starostlivých rodičov, ktorí neustále do všetkého strkajú nos a nedajú im dýchať, najradšej poslali na opustený ostrov. Kto by sa však o ne staral? Kto by ich kŕmil,chystal im desiatu,peal im, nakupoval oblečenie a kontroloval úlohy do školy? Ani vo sne by im nenapadlo, že sa im ich predstava naplní. Teda len na päťdesiat percent. Mamina odchádza na dlhší čas a o dve sestry sa stará ocko. Aby si to uľahčil,lebo ako sám vraví, má roboty do zbláznenia, hodí ich na krk starým rodičom. S tými je zábava,nie sú taký precitlivení ako rodičia. O tom sú presvedčené len do okamihu,kedy začnú špicľovať a podozrievať svojho otca. Bodaj by nie, keď zistia, že sa stretáva s niekým,kto nosí sukňu. Od strachu, zlosti a obáv sestry vystrájajú,ako sa vraví,psie kúsky. Že sú plné humorných situácii,o tom naozaj nemusíte pochybovať.