Viac o knihe
Práca po novom skúma význam generácie Všeslávie (P. J. Šafárika, J. Kollára, F. Palackého a K. Kuzmányho) pri formovaní národného povedomia na Slovensku a všeslovanskej myšlienky, ako aj názory na slovensko-českú spolupatričnosť. Zohľadňuje sociálno-politické, literárne a historické kontexty, pričom sa zameriava na vplyv nemeckej klasickej filozofie, najmä J. G. Herdera. Genéza ideových prúdov a protirečivých tendencií ponúka nové hodnotenia. Koncepčný prístup odmieta cudzí vplyv na teoretické predstavy, ktoré ignorovali slovenské špecifiká a politické záujmy väčšinových národov. Bez objektívneho osvojenia si myšlienkového dedičstva zostáva spoločenské vedomie chudobné a manipulovateľné, čo ohrozuje národnú existenciu. Osvojovanie dedičstva je neustály proces, ktorý odráža kultúrnu vyspelosť národa a jeho historické súvislosti. Napriek množstvu publikácií je Slovensko v osvojovaní si svojho myšlienkového dedičstva stále na začiatku. V roku 1918, pri vzniku buržoáznej republiky, bolo iba 344 slovenských škôl a len 2000 Slovákov v štátnej správe. Maďarizácia spôsobila vážne nedostatky v vzdelávaní a kultúre. Slovenský národ, s pomocou českého národa, začal novú kapitolu v úsilí o národnú suverenitu a osvojenie si svojho bohatého dedičstva.
Nákup knihy
Generácia Všeslávie, Viktor Timura
- Jazyk
- Rok vydania
- 1987
- product-detail.submit-box.info.binding
- (pevná)
Platobné metódy
Nikto zatiaľ neohodnotil.
- Titul
- Generácia Všeslávie
- Jazyk
- slovensky
- Autori
- Viktor Timura
- Vydavateľ
- Tatran
- Rok vydania
- 1987
- Väzba
- pevná
- Série
- Štítky
- Náučná literatúra, Historické téma, História, Literatúra faktu, Kulturné dejiny, Slovenské dejiny, Slovania
- Anotácia
- Práca po novom skúma význam generácie Všeslávie (P. J. Šafárika, J. Kollára, F. Palackého a K. Kuzmányho) pri formovaní národného povedomia na Slovensku a všeslovanskej myšlienky, ako aj názory na slovensko-českú spolupatričnosť. Zohľadňuje sociálno-politické, literárne a historické kontexty, pričom sa zameriava na vplyv nemeckej klasickej filozofie, najmä J. G. Herdera. Genéza ideových prúdov a protirečivých tendencií ponúka nové hodnotenia. Koncepčný prístup odmieta cudzí vplyv na teoretické predstavy, ktoré ignorovali slovenské špecifiká a politické záujmy väčšinových národov. Bez objektívneho osvojenia si myšlienkového dedičstva zostáva spoločenské vedomie chudobné a manipulovateľné, čo ohrozuje národnú existenciu. Osvojovanie dedičstva je neustály proces, ktorý odráža kultúrnu vyspelosť národa a jeho historické súvislosti. Napriek množstvu publikácií je Slovensko v osvojovaní si svojho myšlienkového dedičstva stále na začiatku. V roku 1918, pri vzniku buržoáznej republiky, bolo iba 344 slovenských škôl a len 2000 Slovákov v štátnej správe. Maďarizácia spôsobila vážne nedostatky v vzdelávaní a kultúre. Slovenský národ, s pomocou českého národa, začal novú kapitolu v úsilí o národnú suverenitu a osvojenie si svojho bohatého dedičstva.