
Parametre
- 128 stránok
- 5 hodin čítania
Viac o knihe
Učenci, ktorých diela tvoria stredovekú filozofiu, pôsobili ako teológovia, právnici, lekári, niekedy aj básnici. Nenájdeme medzi nimi snáď nikoho, koho by sme mohli označiť výlučne za filozofa.2 Pre teológov a (náboženských) právnikov bola určujúcim prameňom ich filozofovania Biblia alebo Korán. Tým druhým prameňom bolo filozofické dedičstvo predchádzajúceho staroveku, v ktorom dominovala postava Aristotela s jeho komentátormi. Peripatetické dedičstvo dopĺňali nasledovníci Platóna v dlhej línii tzv. novoplatónskej filozofie (napr. Plotinos, Iamblichos a Proklos), ktorá sa vo svojich počiatkoch rozvíjala v prostredí helenistických škôl. Preto neprekvapuje, že hlavným filozofickým problémom pre stredovekých učencov bol vzťah teológie a filozofie, resp. viery a rozumu, a na to nadväzujúci vzťah teológie a metafyziky. V prostredí kresťanského myslenia sa o ňom diskutovalo už v 2. storočí, keď niektorí Cirkevní otcovia spochybnili hodnotu sekulárneho učenia pre tých, ktorým bola pravda zjavená Bohom...
Nákup knihy
Úvod do dejín stredovekej židovskej filozofie, Mária Mičaninová
- Jazyk
- Rok vydania
- 2016
- product-detail.submit-box.info.binding
- (mäkká)
Platobné metódy
Nikto zatiaľ neohodnotil.
- Titul
- Úvod do dejín stredovekej židovskej filozofie
- Jazyk
- slovensky
- Autori
- Mária Mičaninová
- Rok vydania
- 2016
- Väzba
- mäkká
- Počet strán
- 128
- ISBN10
- 8081524754
- ISBN13
- 9788081524752
- Série
- Štítky
- Náučná literatúra, Historické téma, Ezoterika & Náboženstvo, Náboženské témy, Filozofická tematika, Náboženstvo, Stredovek, Židia, Judaizmus, Židovská filozofia, Stredoveká filozofia
- Anotácia
- Učenci, ktorých diela tvoria stredovekú filozofiu, pôsobili ako teológovia, právnici, lekári, niekedy aj básnici. Nenájdeme medzi nimi snáď nikoho, koho by sme mohli označiť výlučne za filozofa.2 Pre teológov a (náboženských) právnikov bola určujúcim prameňom ich filozofovania Biblia alebo Korán. Tým druhým prameňom bolo filozofické dedičstvo predchádzajúceho staroveku, v ktorom dominovala postava Aristotela s jeho komentátormi. Peripatetické dedičstvo dopĺňali nasledovníci Platóna v dlhej línii tzv. novoplatónskej filozofie (napr. Plotinos, Iamblichos a Proklos), ktorá sa vo svojich počiatkoch rozvíjala v prostredí helenistických škôl. Preto neprekvapuje, že hlavným filozofickým problémom pre stredovekých učencov bol vzťah teológie a filozofie, resp. viery a rozumu, a na to nadväzujúci vzťah teológie a metafyziky. V prostredí kresťanského myslenia sa o ňom diskutovalo už v 2. storočí, keď niektorí Cirkevní otcovia spochybnili hodnotu sekulárneho učenia pre tých, ktorým bola pravda zjavená Bohom...